Používa vaše dieťa nadávky a je vám to nepríjemné? Zamyslite sa nad tým, od koho ich mohlo počuť
Podľa lingvistu je v zásade neškodné, keď vám pred dieťaťom náhodou vyletí z úst škaredé slovo, pretože vám práve niečo vypadlo z ruky. Sú však dva prípady, v ktorých považuje nadávanie za neprijateľné.
Možno sa to stalo aj vám. Vaše dieťa len tak v prúde reči použije nadávku, niekedy aj dosť šťavnatú. Môže sa to udiať už v útlom veku, vtedy však ide skôr o opakovanie niečoho, čomu vlastne nerozumie. Ak sa vám podarí zdržať sa smiechu alebo pobúrenia a zachovať si neutrálnu tvár, ako to odporúčajú pedagógovia, je celkom možné, že dieťa si z celej situácie nezapamätá vôbec nič, možno ani to slovo.
Potom príde fáza, keď nadávka „ubehne“ dieťaťu, ktoré si už uvedomuje, že je to slovo, ktoré by sa nemalo používať, hoci ešte celkom dobre nevie, čo presne znamená. Je mu však nad slnko jasnejšie, že u rodiča vyvolá nejaký typ reakcie. A o to aj často ide – o provokáciu, testovanie limitov a prejav rebélie.
A potom tu máme kliatie u tínedžerov, ktorí presne vedia, čo nadávky znamenajú, chápu, prečo sú v niektorých situáciách úplné tabu, a napriek tomu ich používajú. Lebo si myslia, že je to cool, je to drsné, valí sa to na nich zo všelijakej hudobnej a inej produkcie. V tomto veku sa deťom pomerne komplikovane vyčíta, že korenia svoj jazyk sprostými slovami, hlavne ak ich náhodou máme v repertoári aj my a nie sme práve zdržanliví v ich používaní.
Summa summarum, nie je nám príjemné, ak naše dieťa nadáva, hlavne ak je to na verejnosti, v prítomnosti ľudí, na ktorých mienke nám záleží, a v situáciách, keď je to naozaj neprípustné. Otázkou však je, čo je na nadávaní také problematické. To, že vy, vaše dieťa, vaša výchova utrpíte reputačné škody, lebo váš potomok pôsobí ako nevychovaný či nespôsobný? Alebo to môže mať na deti naozaj zlý vplyv v zmysle, že by ich to nejako poškodilo?
Vždy záleží na kontexte
Americký profesor lingvistiky Benjamin Bergen napísal o nadávaní knihu a myslí si, že vždy treba rozlišovať a brať do úvahy kontext aj situáciu. Domnieva sa, že nadávanie je v zásade neškodné a vaše dieťa neohrozí, ak začuje nejaké to „sakra“ alebo aj niečo pikantnejšie, čo vypustíte z úst, keď vám napríklad niečo vypadne z ruky.
Problematické a neprijateľné sú podľa neho dva momenty. Ak hrubé nadávky
