Gröhling z SaS: V Bratislavskom kraji sme dali mladým učiteľom 100 eur a ako odchodné do dôchodku štyri platy
Kraje by mali robiť vlastnú regionálnu školskú politiku. „Podnikateľský biznis je inak nastavený v Bratislavskom aj Košickom kraji, tomu sa musia prispôsobiť aj školy.“
Denník N pripravuje pred voľbami sériu rozhovorov s odborníkmi strán na školstvo
Vyvracia mýtus, že robil kaderníka. Odborník na školstvo z SaS Branislav Gröhling založil sieť luxusných kaderníctiev Pierot. Popritom robil aj mejkap a tvrdí, že proti osloveniu kaderník nebojuje, pretože nikto by sa nemal hanbiť za svoje povolanie.
Posledné dva roky so županom Jurajom Drobom (SaS) urobili v Bratislavskom kraji malú reformu školstva. Gröhling je presvedčený, že kraje musia robiť viac regionálnej školskej politiky. V rozhovore hovorí o svojich riešeniach pre školstvo:
- platy učiteľov naviazané na priemernú mzdu,
- príspevok pre učiteľov za mimoškolskú činnosť so žiakmi,
- spájanie základných a stredných škôl do silných kampusov.
Máloktorý poslanec z NR SR chodil na odbornú strednú školu. Prečo ste si vybrali obuvníctvo?
Vyštudoval som strednú priemyselnú školu, navrhovanie obuvi a galantérneho tovaru. Ako mladý som veľmi dobre kreslil, podľa toho som si vyberal aj školu. Moja druhá voľba bola študovať za kuchára v Trenčíne, pretože mám blízko k vareniu a pečeniu. Mimochodom, v roku 2016 som si pozeral, koľko poslancov má strednú odbornú školu – a je to asi 16 ľudí.
Nechceli ste ísť nikdy na gymnázium? Prečo odborná škola?
Keďže som dobre kreslil, nerozmýšľal som o gymnáziu. Chcel som ísť na umeleckú školu do Uherského Hradišťa, ale tam to nevyšlo. Ale keďže som rodák z Partizánskeho, to mesto počas socializmu žilo obuvníckym závodom a bolo tam dobré duálne vzdelávanie – týždeň sme chodili do školy a týždeň do závodu a navrhovali sme topánky.
Prečo ste išli študovať do Anglicka?
Práve vtedy padol režim a každý chcel vycestovať. Išiel som do školy pre zahraničných turistov a popritom som si privyrábal. Mojou vtedy najobľúbenejšou prácou bolo žehlenie košieľ, upokojovalo ma to. Ale bolo to veľmi náročné, za jednu košeľu som dostal dve libry.
Prečo ste sa rozhodli vycestovať?
Už počas strednej školy som bol aktívny v organizovaní všelijakých aktivít, súťaží, stále som niečo vymýšľal. To, že som chcel ísť do sveta, bolo pre mňa po páde režimu úplne automatické. Aj kvôli jazyku, pretože dovtedy to bola len ruština. Ale bola to skôr túžba vidieť niečo iné a niečo dosiahnuť.
Nenapadlo vám, že sa už nevrátite?
Nech som išiel kdekoľvek žiadať o zamestnanie a akokoľvek dobrý som bol, vždy dostal prednosť Angličan.
