Spútali ich a hrali s nimi ruskú ruletu. Príbeh rukojemníckej drámy, ktorá môže za nevraživosť medzi USA a Iránom
Obsadenie amerického veľvyslanectva v Teheráne sa považuje za jeden z kľúčových momentov vo vzťahoch medzi USA a Iránom. Washington a Teherán dodnes neobnovili diplomatické styky.
Pre Johna Limberta to mal byť bežný pracovný deň. Keď 36-ročný diplomat ráno prichádzal do areálu amerického veľvyslanectva v Teheráne, nemyslel si, že sa v ňom na nasledujúcich štrnásť mesiacov stane rukojemníkom.
Pred ambasádou síce demonštranti pravidelne skandovali heslá namierené proti americkej vláde a panovníkovi Mohammadovi Rezovi Pahlavímu, no na nepriateľské prostredie si už americkí diplomati zvykli.
4. november 1979 však bol iný ako bežné dni. Zamestnanci veľvyslanectva si to uvedomili, keď sa okolo pol jedenástej do areálu dostali radikálni študenti nespokojní s americkou politikou.
Limbert, ktorý plynule hovoril perzsky a mal manželku s iránskym pôvodom, sa rozhodol, že sa s nimi porozpráva. Chcel ich presvedčiť, aby odišli.
„Sme v kontakte s úradmi. Posielajú políciu, aby areál zabezpečila. Nemáte tu čo robiť. Ak sa niekomu niečo stane, bude to vaša zodpovednosť,“ opisuje jeho slová Mark Bowden vo svojej knihe Guests of Ayatollah (Hostia ajatolláha).
Útočníkov zaskočila jeho plynulá perzština, no nezastavilo ich to. Limberta schytili a zaviazali mu oči. Diplomat sa tak spolu so svojimi kolegami stal jednou z postáv rukojemníckej drámy, ktorá trvala 444 dní a patrí k najvýznamnejším udalostiam vo vzťahoch medzi USA a Iránom.
Líder študentov: Sme zodpovední iba za prvých 48 hodín
„Vypuklo peklo a my sme to nemohli zastaviť,“ povedal pre New York Times jeden z vojakov, ktorí mali na starosti bezpečnosť veľvyslanectva.
Udalosti v Teheráne nasledujúcich štrnásť mesiacov sledoval celý svet. Pôvodný plán študentov však bol iný. Okupácia
