Triumf autentickej nenávisti

Tak sme sa dopracovali: fašisti môžu vyhrať voľby. Môžu ich vyhrať nie teoreticky a nie pri najhoršom možnom scenári, ale prakticky a pri scenári celkom reálnom. A tento reálny scenár je síce stále najhorší, ale to je zároveň aj všetko. Ľudia si občas vyberú najhoršie možné riešenia.

Hrádza proti extrémizmu zafungovala vskutku výnimočne: zo štyroch strán sa jedna rozplynula, jedna strana je mimo parlamentu určite a druhá len možno. A tá posledná, Smer, stráca percentá. Už navždy pod dvadsať. Za čo iné ako za triumf hrádze to možno považovať?

A to nie je všetko. Hrádza proti extrémizmu sa prejavuje tak, že práve Smer celkom cielene svojich voličov do extrému tlačí. Fico obhajuje Mazureka a besný Blaha ich každý deň kŕmi pravidelnou dávkou nenávisti. Nie nesúhlasu, nie iného názoru, ale koncentrovanej a primitívnej nenávisti.

Smer nie je extrémistická strana, samozrejme, že nie — len cielene hrá s extrémistickou kartou. A prehráva.

Keď SDKÚ vyrazila do rómskej osady — bol to, mimochodom, jeden z jej posledných počinov a jasný znak konca —, mnohí sa chytali za hlavu. Niežeby totiž nebolo treba riešiť nelegálne stavby, len pritom neradno zájsť priďaleko. Nie na ihrisko extrémistov. Ak totiž na ich ihrisko vstúpite a začnete hrať ich hru podľa ich pravidiel, nevyhnutne prehráte.

Prehráte preto, že to ihrisko je ich a aj pravidlá určujú oni. Prehráte preto, že oni sú vo svojej nenávisti autentickí. Myslia ju, jednoducho, naozaj. Nie ako vy: vy ste nepresvedčiví. Pôvodných voličov stratíte a tých, na ktorých cielite, nezískate. Tí sú totiž už dávno u kotlebovcov a podobných.

V konečnom dôsledku tak nezískate nič, len zhoršíte spoločenskú atmosféru a prihráte im nových voličov.

Lenže čo s tým? Veď si len predstavte, že ste Smer. Predseda je zurvalský pijan, premiér zas chodiacou reklamou na Kosmodisk. Celá strana je personálne aj ideovo prázdna ako poľské obchody v osemdesiatom šiestom, situácia je navyše zúfalá: moc si treba udržať, ide totiž o všetko. Čo teraz?

Mohli by ste napríklad ponúknuť program, lenže Smer až doteraz žiadny program nezverejnil a áno, táto veta je naozaj pravdivá. Mohli by ste sa chváliť tým, čo ste od roku 2006 dosiahli, veď je to viac ako desaťročie — lenže aj vy sami cítite, že chváliť sa veľmi nie je čím. A tak ostáva len v lepšom prípade zavádzanie a v horšom klamstvá. Strašenie.

No a v tomto bode už, ani neviete ako, ste na extrémistickom ihrisku. Hráte ich hru podľa ich pravidiel a prehrávate. Výsledkom je to, čo vidíme v prieskumoch: Smer klesá a klesá aj SNS. Potiaľ dobre, lenže výsledkom je aj to, že voliči odchádzajú ku kotlebovcom, teda strane extrémistickej, neschopnej, neodbornej a plnej vagabundov.

Zvykáme si: to, čo ešte pred niekoľkými týždňami znelo nepredstaviteľne, dnes znie až triviálne: ak by sme si dnes mali staviť na víťaza volieb, boli by to práve fašisti. A favoritmi sú preto, že pri pretekoch v nenávisti sú zďaleka najautentickejší.

Za ich popularitou a jej nárastom sa ukrýva množstvo faktorov, ale posledný diel tak do skladačky priložil práve Smer tým, akou cestou sa vybral. Problém je len v tom, že na fašistov nakoniec doplatíme všetci.