Denník N

Kto nezomrel na fronte, toho dorazila nemocnica. Potom prišla Florence Nightingalová a jej grafy

Diagram príčin úmrtí britských vojakov v krymskej vojne poslala Florence Nightingalová aj kráľovnej Viktórii. Foto – Wikimedia Commons
Diagram príčin úmrtí britských vojakov v krymskej vojne poslala Florence Nightingalová aj kráľovnej Viktórii. Foto – Wikimedia Commons

Čistota je lepšia ako špina, povedala si najznámejšia ošetrovateľka histórie a zmenila od základov celé zdravotníctvo.

Podľa dnešných kritérií nebola v roku 1854 lákavá asi žiadna nemocnica, ale tá v istanbulskej štvrti Scutari sa vymykala aj dobovým zvyklostiam.

Energická nová riaditeľka Florence Nightingalová zo všetkého najskôr nechala vyviezť žumpy a zakopať mŕtvoly zvierat – dvoch koní, kravy a štyroch psov – povaľujúce sa medzi budovami.

Potom prišli na rad ďalšie hygienické opatrenia vrátane jedla bez plesne a červov. Lekári sa tomu posmievali: tá ženská ničomu nerozumie, v nemocnici ide predsa o liečenie, nie o nejaké organizačné banality.

Nebezpečnejšie ako na bojisku

A liečiť bolo čo. Nemocnicu Scutari prevádzkovala britská armáda a zhromažďovala v nej ranených z prebiehajúcich bojov. Krymská vojna, dnes pozabudnutá ako jeden z mnohých regionálnych konfliktov 19. storočia, bola zdĺhavá, krvavá a trvala dva a pol roka. Padlo v nej skoro 400-tisíc vojakov, z toho 22-tisíc Britov.

„Padlo“ však nie je výstižné slovo. Štyria z piatich mŕtvych nezomreli ani priamo v akcii, ani neskôr na následky zranení. Podľahli najrôznejším chorobám, väčšinou v zariadeniach ako Scutari.

Nemocnica bola nebezpečnejšia ako bojisko – oveľa nebezpečnejšia. Týfus a cholera zasahovali presnejšie ako ruské a turecké guľky.

Takto to vidíme dnes, pretože vieme, aká dôležitá je hygiena, akými mechanizmami sa šíria nákazlivé choroby, ako dochádza k sepse rán. V polovici 19. storočia lekári takto neuvažovali, existencia baktérií bola zosmiešňovaná hypotézou, operácie sa robili v septickom prostredí.

Pasteur, Lister a Koch, zakladatelia moderného pohľadu na šírenie chorôb, prišli so svojimi objavmi až o desať či dvadsať rokov neskôr a presadiť ich proti lekárskemu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História, Svet, Zdravie

Teraz najčítanejšie