Denník N

Učí žiakov kritickému mysleniu, hovorí s nimi o gejoch, Rómoch, Židoch aj Kotlebovi: Neraz netušia, ako diskutovať

Zuzana Szabóová. Foto - Karol Sudor
Zuzana Szabóová. Foto – Karol Sudor

Zuzana Szabóová vedie úspešný projekt, do ktorého sa zapojilo 32 škôl v Banskobystrickom kraji. Žiaci a študenti zisťujú, že veci sa často majú inak, než si myslia.

Vediete projekt Školy za demokraciu, v rámci ktorého chodíte do tried základných a stredných škôl v Banskobystrickom kraji. So žiakmi a študentmi riešite kritické myslenie, občianske a ľudské práva, holokaust, rasizmus a ďalšie témy. Prečo práve vy?

Bola som tak vychovávaná. Doma sme sa veľmi veľa rozprávali o SNP, o druhej svetovej vojne, o súvislostiach medzi rôznymi udalosťami, o nespravodlivosti a podobne. Počas vysokej školy som začala spolupracovať s Amnesty International, pričom sme chodili aj do škôl a venovali sa študentom.

Riešili sme s nimi kritické myslenie aj ľudské práva. Všimli sme si pri tom, že žiaci a študenti majú vážne problémy s vnímaním vecí v súvislostiach. Vedeli omieľať naučené fakty, ale nedokázali ich dávať do kontextu.

Učitelia a učiteľky naše aktivity oceňovali, ale zároveň nám vytýkali, že všade prídeme len raz, čo nestačí. Chceli, aby sme prichádzali na mesačnej, dokonca týždennej báze. Ponúkali nám na to hodiny etiky. Bola som však v piatom ročníku na vysokej škole a nemala som na to kapacity.

Potom sa stal županom Marian Kotleba.

A v Banskej Bystrici vznikla platforma Nie v našom meste, ktorá hovorí nie nenávisti, populizmu, fašizmu, rasizmu, krátkodobým a krátkozrakým riešeniam. Inšpirovaná je iniciatívou z mesta Billings v americkej Montane, ktorá vznikla po tom, ako sa členovia a členky rôznych tamojších komunít, napríklad židovskej, stali terčmi nenávistných útokov.

Obyvateľstvo mesta zakročilo s heslom, že toto sa v ich meste diať nebude, pretože komunita občanov a občianok nie je zložená len z bielych kresťanov, ale aj z iných menšín, ktoré chcú žiť spolu v mieri. A na dôkaz, že to myslia vážne, si do okien vyložili chanukové svietniky.

V Banskej Bystrici platforma ihneď začala poukazovať na to, ako sa na župe hospodári, zároveň komunikovala s primátormi a starostami v kraji. Na základe rôznych kritérií vytvorili vysvedčenie pre Kotlebu ako župana. Takmer prepadol.

Aktivít pribúdalo najmä po tom, čo Kotleba stopol dotácie Divadlu Štúdio tanca a Bábkovému divadlu na Rázcestí. Ľuďom z platformy veľmi záležalo na tom, aby sa voliči dozvedeli, že župu vedie nekompetentný človek. Vymedzoval sa voči populizmu, rodinkárstvu a korupcii, dôkazy však ukazovali, že práve tieto neduhy zavádza do praxe.

V roku 2016 sa kotlebovci dostali do parlamentu, čo znamenalo totálne vytriezvenie. Tretinu jeho elektorátu pritom tvorili prvovoliči. Pochopili sme, že ak mladí ľudia volia niekoho, kto mal a má neofašistickú minulosť aj prítomnosť, na základných a stredných školách zjavne máme obrovský problém.

A tak vznikol projekt Školy za demokraciu?

Áno. Jeho cieľom je dlhodobo viesť študentov aj k tomu, aby vedeli kriticky rozmýšľať a dokázali odlíšiť populistické heslá či radikalizmus a extrémizmus vedúci k násiliu, aby vedeli uvažovať v súvislostiach a vyhli sa rôznym kognitívnym skratkám.

Museli ste o tom presviedčať aj školy?

Pilotný ročník sme robili na ôsmich základných a stredných školách v kraji. Oslovovali sme ich na základe kontaktov, ktoré sme mali z minulosti. Keď sme im navrhli, že budeme chodiť opakovane, potešili sa.

Ako vyzerá základná schéma projektu?

Tak, že v dotyčnej triede urobíme úvodné a záverečné meranie hodnôt a postojov študentov a medzi tými dvomi meraniami sú workshopy na rôzne témy. V pilotnom ročníku to celé trvalo sedem mesiacov, do každej vybranej triedy sme sa teda dostali sedemkrát po dve hodiny. O rok sa už zapojilo 27 škôl.

Teraz je do projektu zapojených 32 škôl a do každej triedy chodíte desaťkrát za rok. Z každej školy však máte len jednu triedu, viac by ste kapacitne nestíhali. Ako ich vyberáte? Čo ak vidíte extrémisticky naladených študentov vo viacerých ročníkoch tej istej školy?

Triedy vyberajú samotní učitelia a učiteľky. Spolupracujeme s tými, ktorí učia občiansku náuku, dejepis či etiku. Oni najlepšie vedia, ktorá trieda je problémová, s ktorou treba pracovať. Niektoré triedy sú zapojené aj dva roky po sebe, no nie nutne preto, že by šlo o problémových žiakov a žiačky, ale preto, že sa s nimi výborne pracuje a ďalším rokom v programe im dávame akúsi nadstavbu našich bežných aktivít.

Poďme teda do triedy. Na začiatku prídete a musíte zistiť, ako sú hodnotovo a postojovo nastavení jednotliví študenti. Až podľa toho môžete vyberať vhodné témy workshopov. Ako to robíte?

S výskumom nám pomáha Pedagogická fakulta UMB. Poradila nám takzvaný asociačný experiment. Vytvorili sme zoznam slov, medzi nimi vždy šesť citlivých – napríklad Róm, Žid, gej, moslim, rasista a podobne. Ostatné slová sú neutrálne, napríklad dom, strom, stena.

Študenti potom po jednom hovoria to, čo im pri každom slove napadne ako prvé. Meriame aj ich reakčný čas, teda ako dlho im trvá, kým vyslovia svoju asociáciu. Následne to vyhodnocujeme. Ak študentom pri slove moslim ako prvé naskakujú asociácie typu terorista, výbušniny či bomba, vie nám to napovedať, na čo sa v triede zamerať.

Čo zvyknú povedať pri slove gej?

Tam sú odpovede obvykle asi takéto – človek, muž, kamarát, spolužiak, normálny a podobne.

A pri slove Róm?

Človek, osada, zlodej, dávky, zneužívanie systému a podobne.

Žid?

Tam som bola mimoriadne prekvapená, lebo mnohí nevedeli, kto to je. Pýtali sa ma na to aj na základných, aj na stredných školách. Niekde sa asi stala chyba, ak sa to dozvedajú až od nás. U tých, čo ten pojem poznali, boli najčastejšími asociáciami človek, náboženstvo, hudba, klobúk či jarmulka. Negatívnych asociácií bolo minimum.

Tak to je dobré, nie?

Lenže potom sme tam zaradili aj slovo Kotleba.

A asociácie?

Vodca, budúci prezident,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kotlebovci - ĽSNS

Marian Kotleba

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie