Denník N

Nedeľná nekázeň: O dvoch Jánoch

Tento týždeň sa začal súdny proces v kauze Kuciak. Sú to ťažké, no potrebné dni. Viacerí sme v nich zrejme preto prehliadli výročie smrti iného Jána. Palacha. No pritom sú udalosti dnešných januárových dní na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovaním odkazu januára 1969, keď po Václavskom námestí bežala pochodeň číslo jeden.

Odkaz smrti Jana Palacha sa ľahko vykladá ako protest proti ruskej okupácii. Ak však nazrieme hlbšie, uvidíme to, o čom nám pred rokom, v jeden mrazivý januárový večer, hovoril Tomáš Halík za ambónom Kostola sv. Salvátora v Prahe. Obeť Jána Palacha nebola len odporom proti okupácii, ale aj reakciou na začínajúcu sa kolaboráciu českej spoločnosti s vtedajšou zlomocou. Veľký národný odpor, ktorý vznikol v auguste 68, sa začal drobiť. Jednota, v ktorej sa spojili ľudia naprieč celou spoločnosťou – s rôznym náboženským, záujmovým či dokonca politickým presvedčením –, sa po pár mesiacoch začala rozpadať. Ján Palach cítil, že so spoločnosťou sa deje niečo zlé. Vážil si ju natoľko, že z túžby po tom, aby ostala morálne pevná, priniesol svoju obetu. Stal sa pochodňou, ktorej svetlo malo osvietiť svedomie občanov.

Pamätám si, ako som vtedy cestou domov cez Karlov most rozmýšľala o tomto vznešenom odkaze v kontraste s aktom samovraždy ako hriechu. Preň totiž mnohí kresťania Palachovu smrť radšej obchádzajú. Vltava tiekla takmer nehybne a v jej šere som míňala sochy mučeníkov na moste. Tie boli mojou odpoveďou.

Ján Palach nie ako samovrah, ktorý opovrhuje životom, ale ako mučeník, ktorý opovrhuje smrťou. „Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu,“ hovorí tretí Ján dnešnej nekázne vo svojom evanjeliu. To však neznamená, že máme všetci podstúpiť rovnakú mučenícku smrť. Ako píše autor evanjelia, nestačí odumieranie zrna – najprv je potrebná dobrá zem. Palach nám vo svojom čísle jeden zanechal výzvu pokračovať. A každý z nás musí sám sebe tak trochu zomierať, obetovať sa, ak má prinášať svetu svetlo.

Naša obeta však musí byť osobná a tým zmysluplná. Inak bude zrnom, ktoré síce zomiera, no na vyprahnutej púšti, kde úrodu neprináša. A slová Palacha tak dopĺňajú jeho odkaz:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nekázeň

Teraz najčítanejšie