Tiso, domobrana, pušky, hlasovanie s Ficom a Dankom. Čo robili kotlebovci v parlamente

Štrnásť poslancov, takmer 90 návrhov zákonov a z nich žiaden neprešiel. To by mohlo byť jednoduché hodnotenie prvého volebného obdobia ĽSNS Mariana Kotlebu v parlamente.

V skutočnosti však boli prvé štyri roky vo vysokej politike pre Kotlebu omnoho efektívnejšie. Hoci svoju agendu nepresadil, opakovane na ňu dokázal upozorniť, robil si priebežne kampaň, v niektorých témach určoval tón a najmä bol viackrát súčasťou koalície najmä so Smerom a SNS – koalície, ktorá dala dohromady ústavnú väčšinu. Výsledok: ĽSNS rastie a predpovedajú jej aj možné víťazstvo vo voľbách.

Presnejšie sme sa pozreli na to, pri čom všetkom boli kotlebovci v parlamente, a aj na ich návrhy, pri ktorých ukázali svoju pravú tvár.

Parlamentné strany sa prvé týždne tohto volebného obdobia nevedeli vyrovnať s otázkou, ako sa ku kotlebovcom postaviť. Spoluprácu strany vylučovali, predseda Mosta-Híd Béla Bugár, Ľuboš Blaha zo Smeru, Ondrej Dostál (SaS) a ďalšie dve desiatky poslancov sa napríklad podpísali aj pod výzvu Stop fašizmu, ktorá poslancov zaväzovala nepodporovať návrhy ĽSNS, nechodiť s nimi do diskusií a nepodporovať kotlebovcov v parlamentných funkciách. Poslanec Dostál aj ďalší spočiatku pri vystúpeniach kotlebovcov demonštratívne odchádzali zo sály.

Strana tak nedostala nikoho na čelo parlamentných výborov, z pôvodne dohodnutých piatich postov podpredsedov získala len jeden, a to vo výbore verejnej správy a regionálneho rozvoja.

V úvode sa ĽSNS v parlamente veľmi nedarilo. Potom to otočili.

Zbraň v parlamente a vlakové hliadky

Kotlebovci prekvapili hneď v prvý deň rokovania parlamentných strán – novozvolený poslanec Peter Krupa si do budovy parlamentu priniesol strelnú zbraň.

Poslanec Krupa to odvtedy nevysvetlil. Marian Kotleba hovoril, že Krupa je legálnym držiteľom zbrane, a tak nevidí dôvod, prečo by ju nemohol nosiť. Či Krupa nosil so sebou zbraň aj neskôr, nie je jasné, keďže ako poslanec nemusel absolvovať bezpečnostné kontroly pri vstupe.

Mesiac po incidente v parlamente navrhli kotlebovci takzvané vlakové hliadky, ktoré mali chrániť „slušných ľudí od rôznych asociálov“. V skutočnosti išlo o marketingovú aktivitu strany, Milan Mazurek vystupoval ako hlavná postava videí o hliadkach. Išlo o skupinky približne 3 – 4 podporovateľov kotlebovcov, ktorí jazdili rôznymi spojmi, najmä na východnom Slovensku.

Vedenie železníc sa Kotlebove „zelené hliadky“ snažilo niekoľko mesiacov z vozňov dostať. Napokon štátna firma hliadky zakázala zmenou prepravného poriadku, posilnili aj policajný dozor.

Hliadky z vlakov postupne po pár mesiacoch vymizli.

Minúta ticha za Tisa

Pred začiatkom druhej parlamentnej schôdze tohto volebného obdobia (symbolicky 14. marca 2016, teda v deň výročia vzniku vojnového slovenského štátu) poslal Kotleba predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi otvorený list, v ktorom ho žiadal, aby schôdzu so začiatkom 18. apríla otvorili minútou ticha za obete justičných vrážd.

„Ak si neuvedomujete význam 18. apríla, rád by som Vám pripomenul, že práve 18. apríl je deň, ktorý sa navždy zapísal čiernymi písmenami do histórie slovenského národa. V tento deň pred 69 rokmi došlo k hanebnej justičnej vražde prvého prezidenta Slovenskej republiky a kňaza Msgr. Dr. Jozefa Tisa,“ písal Kotleba Dankovi. Predseda parlamentu žiadosti nevyhovel.

K Tisovmu odkazu sa kotlebovci hlásili aj návštevami jeho symbolického hrobu na Martinskom cintoríne. Poslanci Beluský, Grausová či Drobný na hrob položili spomienkový veniec a zaspievali hymnu vojnového slovenského štátu Hej, Slováci.

Domobrana, pušky a očkovanie

Hoci parlamentné strany spočiatku hovorili, že za návrhy kotlebovcov hlasovať nebudú, jednotlivých poslancov z koaličných aj opozičných strán niektoré návrhy ĽSNS presvedčili a podporili ich.

Žiadny z návrhov kotlebovcov sa však nedostal do druhého čítania.

Časť koaličných poslancov Kotleba presvedčil už v roku 2016 návrhom na odsúdenie konania poslanca SaS Petra Osuského, ktorý na jednom z protestov pred komplexom Bonaparte dal facku Rudolfovi Vaskému.

https://www.facebook.com/miroslav.beblavy/posts/10154518252424806

Kotlebov návrh napokon neprešiel, lebo okrem klubu ĽSNS zaň hlasovalo len osem poslancov Smeru.

Čo ešte chceli kotlebovci presadiť?

Medzi prvými návrhmi strany bolo zriadenie domobrany, ktorým chceli zrejme legalizovať aj svoje hliadky vo vlakoch. Kotleba, ktorý bol v tom čase ešte aj predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja, navrhoval, aby si domobranu mohli zriadiť župy.

Dôvodom pre domobrany mala byť údajná narastajúca kriminalita, hoci štatistiky ministerstva vnútra hovorili o klesajúcom trende. Kotlebovci v návrhu hovoria o tom, ako sú „slušní ľudia v mnohých regiónoch Slovenska asociálmi obťažovaní, okrádaní, napádaní a aj znásilňovaní a vraždení“.

Členom domobrany chceli na základe návrhu umožniť aj nosiť zbrane, prípadne použiť donucovacie prostriedky ako štátna polícia. Návrh zákona parlament neschválil, hlasovali zaň len kotlebovci a nezaradený poslanec Peter Marček.

Kotlebovci chceli presadiť aj to, aby ľudia na svoju ochranu a na ochranu majetku mohli okrem krátkych strelných zbraní nosiť dlhé zbrane, medzi ktoré patria napríklad pušky či brokovnice. Dlhé strelné zbrane je možné používať výlučne pri športe alebo poľovníctve. Dôvodom, prečo kotlebovci navrhovali povoliť aj dlhé zbrane, bolo tiež údajné zhoršovanie bezpečnostnej situácie.

Návrh zákona parlament opäť neschválil, tentokrát získal viac hlasov – aj od väčšiny hnutia Sme rodina a aj od odídencov Marčeka a Šimkovičovej. Z koaličných poslancov hlasoval za tento návrh len Karol Farkašovský (SNS).

Práve hnutie Sme rodina z parlamentných strán hlasovalo za návrhy ĽSNS najčastejšie.

ĽSNS presadzovala aj zdobrovoľnenie očkovania, strane sa totiž nepáčilo, že rodič, ktorý nepodrobí svoje dieťa povinnému očkovaniu, môže dostať pokutu. Kotlebovci prirovnávali očkovanie k zvrhlým pokusom na ľuďoch, ktoré robil nacistický lekár Josef Mengele.

Pozor, zahraničný agent!

S Georgeom Sorosom a neziskovkami mal problém nielen Smer, ale aj ĽSNS. Do parlamentu trikrát predložila návrh, ktorým chceli odsledovať príjmy neziskových organizácií. Ak by niektorá z nich dostala dotáciu zo zahraničia alebo od zahraničnej ambasády, automaticky by jej malo patriť označenie „zahraničný agent“.

Každý propagačný materiál či štúdia takej neziskovej organizácie by mal obsahovať aj varovanie „Pozor! Zahraničný agent“.

Napriek tomu, že aj Smer chcel podobné sprehľadnenie príjmov mimovládnych organizácií, tento návrh poslanci Smeru nepodporili.

Zákaz interrupcií

Veľkou témou pre kotlebovcov bol zákaz interupcií – ĽSNS navrhovala sprísniť súčasnú legislatívu tak, aby interrupcie boli možné len v prípadoch, keď bola žena znásilnená, keď by mal plod genetickú chybu alebo keď by tehotenstvo ohrozovalo život ženy. Na žiadosť ženy by sa interrupcie už nemohli robiť. ĽSNS takisto navrhovala zakázať lekárom vykonávať interrupcie cudzinkám. Neskôr prišli kotlebovci s návrhom, aby sa doba, počas ktorej môže žena požiadať o prerušenie tehotenstva, skrátila z 12 týždňov na 8.

Ani jeden z návrhov kotlebovcov proti umelému prerušenie tehotenstva neprešiel, hoci ich do parlamentu prišiel podporiť aj kňaz Marián Kuffa.

V rozprave k návrhom poslanci ĽSNS pravidelne opakovali, že interrupcia je zabitie, vražda a zlo.

Kotlebovci tiež zdôraznili, že slovenský národ vymiera a riešením nie je otváranie hraníc pre migrantov. „Prečo by sa Slovensko malo nazývať Slovenskom, keď tu bude 20, 30, 40, 50 percent cudzincov?“ pýtal sa Kotleba v jednom z vystúpení.

Hlasovania s koalíciou: strop na dôchodky, Rezník, moratórium

Hoci Kotlebovej ĽSNS neprešiel ani jeden návrh do druhého čítania, v parlamente zohrali kľúčovú úlohu, keď pri viacerých hlasovaniach podržali koalíciu.

Vládny Smer podporili kotlebovci napríklad v marci minulého roka, krátko pred druhým kolom prezidentskej voľby, v ktorom proti sebe stáli Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič. Smer mal už dlhšie predtým v parlamente návrh na zastropovanie veku odchodu do dôchodku, no na jeho presadenie potreboval ústavnú väčšinu. To sa mu po niekoľkonásobnom presúvaní hlasovania podarilo. Zákon prešiel len veľmi tesne, podporilo ho 91 poslancov. Okrem Smeru a koaličnej SNS za návrh zahlasovali aj všetci poslanci ĽSNS, ktorí svoj krok vysvetľovali svojim voličom tým, že nechcú, aby pracovali do vysokého veku.

Zostava Smer – SNS – ĽSNS a niekoľkí nezaradení poslanci hlasovali spolu aj za 50-dňové moratórium na prieskumy a potom spolu prelomili aj veto prezidentky. Predĺžené moratórium zatiaľ platiť nebude, rozhodol o tom Ústavný súd.

Zhodne s koalíciou hlasovali kotlebovci aj v prípade voľby generálneho riaditeľa RTVS. V tajnej voľbe zvolilo Jaroslava Rezníka 95 poslancov, podpredseda strany Milan Uhrík po voľbe médiám povedal, že Rezník je lepšia voľba ako Václav Mika a že strana dúfa, že po jeho nástupe dostane v RTVS viac priestoru.

Kotlebovci hlasovali aj za stopku pre ratifikáciu Istanbulského dohovoru – spolu so Smerom, SNS a s časťou Mosta-Híd. Z opozičných strán proti dokumentu hlasovali šiesti poslanci OĽaNO, Sme rodina, kotlebovci a viacerí nezaradení poslanci. Na opačnej strane stála SaS a poslanecký klub Spolu okolo Miroslava Beblavého.

ĽSNS sa k SNS a Smeru pridala aj v máji 2019 a spolu prelomili veto prezidenta Andreja Kisku pri novele zákona o štátnych symboloch, ktorou zakázali spievanie hymny cudzieho štátu.

Vládu podržali kotlebovci aj pred tromi rokmi v kauze predraženého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ. Vďaka poslancovi ĽSNS Jánovi Kecskésovi zahraničný výbor neprijal uznesenie o plytvaní financiami na ministerstve zahraničných vecí pri kultúrnych podujatiach a výbere loga predsedníctva. Kecskés ostal sedieť spolu s koaličnými poslancami na výbore, keď zvyšok opozície odišiel a koaličná väčšina si odhlasovala svoje.

K prieniku s koaličnými stranami prišlo aj pri návrhu novely o ústavných sudcoch. Hoci koaličné strany spoluprácu s kotlebovcami verejne odmietali, Marian Kotleba sa v dezinformačnom rádiu rozrozprával o tom, ako s ním koaliční lídri vyjednávali v Dankovej kancelárii. Išlo o návrh ministra spravodlivosti Gábora Gála, ktorý chcel presadiť, aby ústavných sudcov zvolila ústavná väčšina v parlamente a aby sudcovia boli odborníci vo svojej oblasti.

Kotlebovci najskôr koalícii v prípade ústavných sudcov pomáhali, no pri kľúčovom hlasovaní sa od vládnych strán odklonili. „Prišiel za nami poslanec Hrnko z SNS s tým, že aké máme podmienky na to, aby sme to podporili,“ povedal Kotleba a dodal, že jednou z jeho podmienok bolo, aby Andrej Danko z parlamentu stiahol návrh o definícii antisemitizmu. Danko napokon návrh nestiahol, ale ho len presunul na ďalšiu schôdzu a kotlebovci za návrh Gála nezahlasovali. Dôvodom môže byť aj to, že Gál ich označil za extrémistov.

Pri inej ústavnej zmene, kde sa dokázala spojiť väčšina opozície s koalíciou, sa naopak kotlebovci nezapojili – za zrušenie Mečiarových amnestií nehlasovali.

Odchod z EÚ im nevyšiel, s NATO to skúšajú ďalej

„Daj to preč, Miňo,“ prikázal Kotleba Mazurekovi na tlačovke ostentatívne odsunúť vlajku Európskej únie. Poslanec Mazurek poslúchol a vlajku odsunul. Darmo im technik vysvetľoval, že aj tak nebola v zábere.

Bola to ich prvá tlačová konferencia na pôde parlamentu, na ktorej chceli zvolať stretnutie s predsedami jednotlivých parlamentných strán a presadiť, aby sa politické strany zaviazali vzdať sa štátnych príspevkov. Takto sa chcela ĽSNS vyrovnať s predvolebným sľubom, že sa vzdá peňazí od štátu – milióny si strana napokon nechala.

Kotlebovcom sa nepodarilo získať ani dostatok podpisov občanov na vyhlásenie referenda za vystúpenie z Európskej únie a NATO. S nápadom prišli po tom, ako Británia odhlasovala brexit. Keď sa strane nedarilo so zberom podpisov, do parlamentu podala návrh, aby na referendum stačilo zozbierať 250-tisíc podpisov, teda o 100-tisíc menej. Ani tento návrh strane neprešiel.

Pred eurovoľbami kotlebovci otočili – ĽSNS postavila svojich kandidátov a s petíciou za vystúpenie z EÚ už neráta – na predvolebných mítingoch zbierajú podpisy už len za vystúpenie z NATO.

Na zahraničné pracovné cesty nechodia

Po vstupe do parlamentu v marci 2016 povedal Kotleba novinárom, že ĽSNS mala len jedinú prioritu a tou mal byť zahraničný výbor.

Kotlebovci v ňom majú dvoch poslancov: spočiatku Milana Uhríka – z toho sa stal europoslanec a na jeho miesto nastúpil Marián Chmelár – a Kotlebovho brata Martina. Ani jeden z nich nebol počas svojho pôsobenia v parlamente reprezentovať Slovensko na zahraničnej pracovnej ceste.

Predsedníčka zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová (Dobrá voľba) vysvetľuje, že delegácie na zahraničné pracovné cesty vyberá predseda výboru na základe zastúpenia koaličných a opozičných poslancov: „Nevidím fórum, na ktoré by som s čistým svedomím dokázala vyslať zástupcov ĽSNS, aby dôstojne reprezentovali a zastávali záujmy Slovenska. Zrejme si toho boli aj sami vedomí, keďže záujem o účasť na týchto cestách nikdy neprejavili,“ dodala Cséfalvayová.

Podľa webovej stránky nebola na zahraničnej pracovnej ceste ani väčšina kotlebovcov z iných výborov – v Prahe bol poslanec Stanislav Drobný, Juraj Kolesár sa zahraničnej pracovnej cesty zúčastnil až po tom, ako od kotlebovcov odišiel.