Denník N

Sú bezprizorní a zúfalí. Grécko nezvláda situáciu s maloletými migrantmi a volá o pomoc

Foto N - Andrej Bán
Foto N – Andrej Bán

Nepresne sa o nich hovorí ako o sirotách. V skutočnosti ide o maloletých migrantov bez sprievodu. V Grécku ich je päťtisíc.

Mohol mať tak osem rokov. Afganec alebo Pakistanec. Mladá slovenská lekárka Michaela Slušná, ktorá pôsobí v utečeneckom tábore Moria na gréckom ostrove Lesbos, na neho nikdy nezabudne.

„Nevedeli sme, že je ‚majnor‘, ako tu po anglicky hovoríme maloletým bez sprievodu. Bolo to ešte dieťa, trochu taký frajerík. Prišiel k nám sám. Videla som, že je nervózny. Žiadal od nás lieky. Obviazať ranu deťom bez sprievodu môžeme, ale lieky im dať nesmieme. Stále nazízal do rán ľudí, ktorých som ošetrovala. Sadni si! – povedala som mu ráznejšie. Odrazu ako keby všetci čerti do neho vošli. Začal sa metať, buchol do mňa, vybehol,“ hovorí Slušná.

Lekárka si myslela, že dýchavičný chlapec má astmatický záchvat. Kolegovia jej však vysvetlili, že ide o psychotraumatický šok, dôsledok deprivácie.

Čo presne predtým chlapec zažil, aké hrôzy ho v živote stretli, to už nezistí. Lekári si podľa prísnych zásad nesmú pozerať fotografie utečencov v smartfónoch, aj keby im ich oni samotní ukazovali. Aj keby to bol nie ojedinelý dôkaz toho, že tí ľudia na vlastné oči videli, ako im zabili blízkych.

V bezpečnej zóne?

Grécko naliehavo prosí členské štáty Európskej únie o pomoc. V krajine je asi päťtisíc minors, čo je spomínané anglické slovo označujúce maloletých bez sprievodu. Bezprizorné, zúfalé deti a mladiství. V uplynulých rokoch prichádzali z Lesbosu a iných utečencami preplnených ostrovov hrozné správy o ich sebapoškodzovaní či dokonca samovraždách.

Podľa údajov organizácie Ekka (Národné centrum pre sociálnu solidaritu) je 93,4 percenta z nich chlapcov. Iba 7,5 percenta z nich má menej ako 14 rokov.

Situáciu možno ilustrovať práve na tábore Moria. Dnes má šesťnásobne prekročenú svoju kapacitu, väčšina migrantov preto nespí v areáli oplotenej bývalej vojenskej základne, ale v stanoch či pod prístreškami z celtoviny v olivových hájoch naokolo.

Čo je ešte horšie, v najprísnejšie stráženom „srdci tábora“, oplotenom valmi žiletkového drôtu, sa nachádza takzvaná bezpečná zóna. Teda priestor pre zraniteľné osoby, matky s deťmi a maloletých bez sprievodu.

„Sú tu dve sekcie maloletých, každá má kapacitu sto ľudí. Dnes ich tu však máme viac ako 1200 a tento počet každým dňom narastá. Pracujeme na dvesto percent, no aj tak nezvládame spracovať potrebné procedúry,“ vysvetľuje grécka právnička Myrtho (priezvisko podobne ako iní na Lesbose neuvádza). Pracuje ako migračná úradníčka prvého kontaktu.

Foto N – Andrej Bán

Postup by mal byť nasledovný: keď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Migrácia

Svet

Teraz najčítanejšie