Porazila bulímiu, bojuje o olympiádu. Mesiace som len jedla a vracala, vraví bežkyňa
Diaľkové trasy začala behať až v dvadsiatich piatich rokoch, minulý rok na jeseň skončila ako 32-ročná na majstrovstvách sveta v maratóne dvadsiata. Marcela Joglová na svojej ceste navyše porazila bulímiu a teraz bojuje o olympijské hry v Japonsku. V rozhovore pre český Deník N opisuje svoj príbeh, ktorý by chcela zakončiť práve v Tokiu.
V mladosti ste sa venovali basketbalu, karate a atletike. Prečo nakoniec vyhral basketbal?
Je to tímová hra, tešila som sa z kolektívu a na atmosféru okolo, v ktorej človek napríklad ani necíti bolesť pri tréningu.
Na akú úroveň ste sa dostali?
Vo všetkých športoch som bola prirodzená, celkom mi išli, a preto ma aj bavili. Školu som reprezentovala takmer na každých pretekoch, individuálnych aj tímových, a veľmi som si to užívala. Na druhom stupni základnej školy som sa dostala na majstrovstvách republiky v atletike a v basketbale až na prvoligovú úroveň v Plzni. Lenže tam už boli problémy s jedlom, začala som sa uzatvárať do seba a navyše mi príliš nesedela trénerka. Tým sa teda moja kariéra skončila.
Na aké vzdialenosti ste behali, keď ste v mladosti s atletikou začínali?
Na základnej škole som začínala s osemstovkou, nasledovala tisícpäťstovka a nakoniec som behala tri kilometre steeplechase. Po maturite som pri futbale utrpela trojitú zlomeninu členka, navyše som už nemala tréningový režim zo športového gymnázia, a tak nastala pomerne dlhá pauza. Raz som sa však nechala nahovoriť na preteky na 10 kilometrov a vtedy som začala koketovať s dlhšími traťami.
Čo presne znamená dlhá pauza?
Osem až desať rokov.
A čo vás priviedlo naspäť k behu?
Mnoho ľudí si myslí, že som vôbec nebehala a zrazu som sa zbláznila. Pravdou je, že behám celý život. Prešla som si však rôznymi životnými etapami a raz bol beh
