Smer sa lekárom vyhráža nepodarenou exhumáciou socialistickej metódy

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu,
bývalý poradca prezidenta Andreja Kisku

Neviem si predstaviť pohodlný, bezpečný, spokojný a plnohodnotný život bez lekárov. Ľudí, ktorí, či sa nám to páči, alebo nie, majú v rukách naše zdravie a životy. A preto aj obrovskú zodpovednosť. Cítim prirodzenú úctu k tým, čo nás liečia a často, ak sa to dá, vracajú naspäť do života.

Bol by som vskutku rád, ak by slovenskí lekári boli pevne zrastení s nami občanmi Slovenska, ktorí chorejú a volajú po ich pomoci. Lenže ich ubúda. Dôvody sú dosť zrozumiteľné a posledné roky aj burcujúce. Rozpisovať sa o nich nemá zmysel. Každý ich pozná. Lekári, pacienti, politici, verejnosť.

Absolventi lekárskych fakúlt odchádzajú. Dôvody zďaleka nie sú sebecké. U tých, ktorí sa chcú stať klasickými liečiteľmi (absolvent má len právo uchádzať sa o to, aby sa stal lekárom, v deň promócie ním isto nie je), je to prirodzená túžba pracovať v prostredí, ktoré ich posúva a dotlačí k plnohodnotnému výkonu lekárskeho povolania. Ak by som chcel opisovať „prostredie“, ktoré je motiváciou pre odchádzajúcich, tak by som mal napísať jediné slovo. Šanca stať sa skutočným lekárom. Budovy, vybavenie, stroje, prístroje, laboratóriá, knižnice, skvelí učitelia… a výsledok je jasný. Absolvent sa stane lekárom.

Program? Skôr pohon

Do citlivého problému hroziaceho úbytku lekárov vo všetkých odboroch vstúpilo radikálne vyhlásenie programového stretnutia politickej strany Smer-SD. Ak vyhráme voľby, tak graduovaní lekári zostanú doma. Desať rokov. Alebo zaplatia 55-tisíc eur.

Vyhlásenie, ktoré som si musel dvakrát prečítať, aby som uveril, že v civilizovanom európskom prostredí bol niekto schopný z nízkych politických pohnútok takto zaútočiť na formujúcu sa elitu vlastného národa. Primitívnym a urážajúcim spôsobom. Namiesto ponuky,