Denník N

Ruský pohľad na Poľsko: Z obetí sa stal páchateľ

Foto – Iľja Najmušin/Reuters
Foto – Iľja Najmušin/Reuters

Autor je prezident IVO a hosťujúci expert IWM (Viedeň)
(Príspevok vznikol v rámci projektu podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie)

Koncom roka 2019 ruský prezident Vladimir Putin sa vo svojich verejných prejavoch na rôznych fórach – od naživo vysielanej výročnej tlačovej konferencie cez samit Spoločenstva nezávislých štátov v Petrohrade až po kolégium ruského ministerstva obrany – venoval otázkam súvisiacim s interpretáciou príčin a následkov uzatvorenia sovietsko-nemeckej zmluvy v auguste 1939 (pakt Molotov-Ribbentrop).

Historik Putin

Vysvetlením tejto nezvyčajnej aktivity hlavy ruského štátu bola téza prezentovaná viacerými prokremeľskými médiami, že išlo o vystúpenia v rámci príprav na oslavy 75. výročia víťazstva nad nacizmom a že Putin tým reagoval na pokusy „určitých síl“ na Západe prekrútiť dejiny druhej svetovej vojny a politiku jednotlivých európskych štátov v predvojnovom období.

Zámienkou (hoci dosť oneskorenou) pre historiografické aktivity ruského lídra sa stala rezolúcia Európskeho parlamentu o dôležitosti historickej pamäti v Európe schválenej v septembri 2019, ktorá poukázala na spoluzodpovednosť nacistického Nemecka a komunistického Sovietskeho zväzu za rozpútanie druhej svetovej vojny.

Táto rezolúcia pobúrila ruského prezidenta. Pritom tajný (dnes však všeobecné známy a už mnohokrát publikovaný) protokol k paktu Molotov-Ribbentrop je dokumentom, ktorý spoluzodpovednosť nemeckých nacistov a sovietskych boľševikov jednoznačne potvrdzuje. Obsahuje dohodu o rozdelení vplyvu v Európe medzi dvoma totalitnými režimami, pričom celý vývoj v Európe od septembra 1939 do júna 1941 prebiehal presne podľa partitúry spoločne napísanej Hitlerom a Stalinom – najprv nemecká a sovietska invázia do Poľska a jeho okupácia a rozdelenie (štvrté v poradí od 18. storočia), potom ťaženie Nemecka proti západoeurópskym štátom a sovietske vojenské operácie na východe Európy (vojna proti Fínsku, okupácia a anexia pobaltských štátov, okupácia a anexia dovtedy rumunskej Severnej Bukoviny a Besarábie).

Putin odsúdil rezolúciu europarlamentu, zopakoval pritom klišé sovietskej propagandy o západných krajinách ako hlavných vinníkoch zlyhania pokusov zabrániť Hitlerovi v uskutočnení jeho vojnových plánov. Zbavovanie zodpovednosti ZSSR za následky paktu s nacistami vedno so zdôvodnením politiky Stalina je známy sovietsky naratív, ktorý v posledných rokoch čoraz častejšie zaznieva z vysokých ruských miest (čo je pozoruhodná revízia doterajšieho oficiálneho stanoviska, platného z obdobia Michaila Gorbačova a Borisa Jeľcina). Putin však tentoraz prišiel s niečím, čo zatiaľ na takej vysokej úrovni v Rusku nezaznievalo – s obvinením Poľska, štátu, ktorý sa v roku 1939 sám stal prvou obeťou nacistickej vojnovej rozpínavosti, z priamej zodpovednosti za rozpútanie vojny v Európe. Podľa dikcie Putina, svetovú vojnu fakticky rozpútali Nemecko a Poľsko.

Prečo?

Prečo práve Poľsko sa stalo objektom tejto neuveriteľnej a donedávna aj ťažko predstaviteľnej difamácie na takej vysokej úrovni?

Má to svoje príčiny – historické a súčasné. Tie historické súvisia s rivalitou medzi poľským a ruským štátom siahajúcou do stredoveku, s faktom, že časť územia Poľska po troch rozdeleniach a zániku poľského štátu bola začlenená do ruského impéria, s tým, že po komunistickom prevrate v Rusku v roku 1917 poľský štát obnovil svoju samostatnú existenciu a stal sa dôležitým hráčom v Európe.

Tie súčasné príčiny sú, zdá sa, dôležitejšie. Poľsko je – na rozdiel od Ruska – úspešným príkladom postkomunistickej transformácie (pochopiteľne, so všetkými existujúcimi problémami), je to členský štát Európskej únie a NATO, ktorý zastáva kritický postoj voči politike súčasného Ruska. Poľsko poukazuje na nebezpečenstvá tejto politiky, trvá na zachovaní sankcií uvalených na Moskvu za agresiu proti Ukrajine a za anexiu Krymu, posilňuje svoje obranné kapacity v spolupráci s NATO vrátane zaistenia prítomnosti vojenského personálu a techniky ďalších členských krajín aliancie na svojom území.

Obviňovanie Poľska zo spoluzodpovednosti za rozpútanie druhej svetovej vojny má slúžiť súčasnému ruskému vedeniu na politické oslabenie medzinárodných pozícií poľského štátu, na zhoršenie jeho vzťahov s inými demokratickými krajinami vo svete, najmä so spojencami v únii, NATO, ale aj s Ukrajinou a Izraelom. Má neutralizovať praktické dôsledky neústupčivej pozície poľského štátu voči Rusku na úrovni EÚ a NATO.

Obraz vonkajšieho nepriateľa pre domácu spotrebu

Kritika Poľska za jeho údajne aktívnu úlohu pri rozpútaní druhej svetovej vojny, s ktorou vyrukoval koncom roka 2019 Vladimir Putin, však plní aj dôležitú propagandistickú funkciu vnútri samotného Ruska. Je organickou súčasťou úsilí mocenskej korporácie o reprodukciu a diverzifikáciu predstáv o vonkajšom nepriateľovi Ruska.

Poľsko ako spoluiniciátor druhej svetovej vojny, ako odveký nepriateľ, ktorý kuje agresívne plány voči Rusku, ktorý vždy slúžil a slúži ako nástroj Západu na oslabenie Moskvy a okrem toho dnes vedome nadväzuje na antisemitské tradície z predvojnového obdobia – taký je dnes obraz Poľska v ruských provládnych médiách. Decembrové vystúpenia ruského prezidenta dodali tomuto zámerne vytváranému nelichotivému obrazu ďalšie impulzy a boli následne rozvinuté prokremeľskými propagandistami, a to tak v hysterických politických talk-show na federálnych televíznych kanáloch, ako aj v „serióznych“ článkoch a komentároch v tlačených médiách.

Napríklad prokremeľský denník Vzgliad v poslednom období opakovane publikoval príspevky o Poľsku, v ktorých ho vykresľoval výlučne v negatívnom svetle. S cieľom vyvolania odporu proti Poľsku sa tu vo viacerých textoch objavovala zlomyseľná dobová charakteristika Poľska ako „hyeny Európy“.

„Poľsko je vojnový agresor“

Pár mesiacov pred spomínanými vystúpeniami Vladimira Putina denník uverejnil článok docenta politológie z Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie, v ktorom Poľsko figuruje ako iniciátor druhej svetovej vojny „zodpovedný za desiatky miliónov obetí“. Podľa autora príspevku „Varšava aktívne pomáhala Hitlerovi rozdeliť Československo“. Podľa iného autora, poslanca oblastnej dumy v Kaliningrade a bývalého dôstojníka ruského námorníckeho specnazu, Poľsko je dnes krajinou, ktorá je „pod kontrolou Washingtonu“. Poľská vláda vraj robí slúžku Anglosasom a zabudla na „známu poľskú hrdosť“.

Tento kaliningradský poslanec v januári 2020 promptne zareagoval na uznesenie poľského Sejmu, ktoré odmietlo Putinove obvinenia a podčiarklo, že to boli nacistické Nemecko a ZSSR, kto rozpútal druhú svetovú vojnu. V článku pod titulkom Poľsko sníva o tom, že okradne Rusko, vykreslil Poľsko ako štát, ktorý sa nachádza v ostrom konflikte s mnohými inými štátmi práve pre interpretáciu dejín druhej svetovej vojny.

Podľa neho „Poľsko vedie grandióznu historickú bitku na niekoľkých frontoch naraz. Proti Nemecku, kde požaduje pre seba nové reparácie po druhej svetovej vojne, pričom tvrdí, že staré sa už neberú do úvahy. Proti Ukrajine v súvislosti s tým, že Kyjev vyzdvihuje „hrdinstvo“ bojovníkov OUN – UPA, ktorí neľútostne likvidovali Poliakov. Proti Izraelu, kde je zhoda v tom, že predvojnové poľské úrady pomáhali vykonávať holokaust. A nakoniec, proti Rusku ako priamemu nástupcovi ZSSR. Hlavným predmetom historického útoku je tu pakt Molotov – Ribbentrop a jeho tajné protokoly“. Podľa autora tejto krkolomnej a značne zavadzajúcej konštrukcie skutočným zámerom Poľska pri definovaní ZSSR ako štátu zodpovedného za začiatok druhej svetovej vojny je popri snahe ponížiť súčasné Rusko aj sen o možnosti okradnúť Rusko prostredníctvom požiadaviek povojnových reparácií.

„Poľsko chce ovládnuť Rusko“

Príkladom vytvárania „alternatívnej“ reality bol vo Vzgliade zverejnený rozhovor s „vojenským expertom“, ktorý často vystupuje na federálnych televíznych kanáloch. Ten vysvetlil čitateľom príčinu rozhodnutia terajšej poľskej vlády rozmiestniť na území Poľska vojenský personál NATO takto: „Poľsko chce mať trvalú americkú základňu pre prípad, že bude potrebovať použitie sily proti vlastnému protestujúcemu obyvateľstvu. Mnohí Poliaci sú nešťastní, že sa ich krajina zmenila na bábkový štát. Toto je spôsob, ako sa udržať pri moci.“

„Expert“ ide oveľa ďalej – nazýva Poľsko „dôsledným a nijaké pravidlá nerešpektujúcim nepriateľom ruskej štátnosti“ a načrtáva možný scenár, v rámci ktorého do Ruska v prípade dezorganizácie jeho ozbrojených síl alebo jeho územného rozdrobenia „môžu prísť okupačné vojská, práve poľské, ktoré vylejú svoju historickú nenávisť a vyvŕšia sa na našom mierumilovnom obyvateľstve“. „Expert“ však pripomína, že Rusko disponuje jadrovými zbraňami a hrozí, že „ak Poľsko bude príliš dobiedzať, tak môže byť zlikvidované“.

Motív o nebezpečenstve, ktoré hrozí Rusku od Poľska, rozvíja ďalší autor denníka Vzgliad v článku pod veľavravným titulkom Litva a Poľsko sa zmierujú pre nenávisť k Rusku. Píše: „Pred našimi očami sa formuje ďalšia protiruská mezaliancia. Jej hlavná zbraň nie je vojenská, ale psychologická. Hlavným cieľom je pomocou všetkých dostupných prostriedkov prispieť k podnecovaniu rozkolu v ruskej spoločnosti, priviesť Rusko k „moskovskému majdanu“ a uviesť nového Lžidimitrija na cárstvo v Kremli. Na tento účel sú Varšava a Vilnius dokonca pripravené zabudnúť na urážky, ktoré si navzájom spôsobovali počas storočí susedstva.“

Autor zasvätene píše, že Poliaci a Litovčania pripravujú spoločné učebnice dejepisu, ktoré majú prekrútiť históriu a zmanipulovať ruskú mládež, medzi ktorou tieto učebnice budú distribuované. Takto spracovaná mládež potom „sformuje oddiely budúceho moskovského majdanu“, pričom pomôcť im majú „ukrajinské skúsenosti pod vedením poľských a ukrajinských inštruktorov“.

Neblahé následky

Dnes je ťažké odhadnúť, ako ďaleko zájde protipoľská politická a mediálna kampaň inšpirovaná a podnecovaná z oficiálnych miest v Kremli. V podmienkach dominantného vplyvu štátnych a provládnych elektronických a tlačených médií na väčšinu obyvateľstva Ruskej federácie môže táto kampaň mať ďalekosiahle následky pre vzťah ruských občanov k Poľsku a k Poliakom. To určite v budúcnosti neprispeje k dobrým susedským vzťahom medzi dvoma štátmi.

Nebude to však, žiaľ, po prvýkrát, keď nenávisť a hystéria zámerne šírená propagandistickým aparátom nenapraviteľne ovplyvnila vzťah občanov Ruska k iným národom. Pred niekoľkými rokmi sa o tom mohli presvedčiť Gruzínci a Ukrajinci.

Komentáre

Teraz najčítanejšie