Denník N

Jeho hlas chýba slovenskej, maďarskej aj európskej literatúre. Spomínanie na Lajosa Grendela

Lajos Grendel (6. apríl 1948 - 18. december 2018). Foto - Peter Procházka
Lajos Grendel (6. apríl 1948 – 18. december 2018). Foto – Peter Procházka

Je to viac než rok, čo zomrel Lajos Grendel, ktorý bol najznámejším slovenským spisovateľom píšucim po maďarsky. Alebo maďarským spisovateľom žijúcim na Slovensku? O jeho živote, diele, výnimočnom priateľstve, ale aj o jeho kontroverzných vyjadreniach, v ktorých občas koketoval s Orbánovou vládou, rozprávajú dvaja maďarskí spisovatelia.

Ferenc Czinki je autorom knihy Bratislavské metro, Pál Száz je bratislavský spisovateľ pochádzajúci zo Šale, ktorému v slovenčine vyšla zbierka poviedok Mŕtva zem, mŕtve dievčatá. „Grendelov hlas chýba slovenskej, maďarskej aj európskej literatúre,“ zhodujú sa obaja v rozhovore pre nový Pozsonyi podcast Denníka N.

Stane sa, že si niekedy len tak spomeniete na Lajosa Grendela a poviete si, čo by povedal alebo urobil?

Ferenc Czinki: Často. Hoci chodím do Bratislavy už niekoľko rokov, vždy je to pre mňa výnimočná udalosť. Prechádzky a posedenia v miestnych krčmách sú vždy špeciálne a oživujú vo mne spomienky na Grendela. Keď kráčam po Bratislave, mám akýsi grendelovský pocit, a to aj vtedy, keď som na miestach, kde som s ním nikdy nebol alebo sa k nemu neviažu. V každom kúsku tohto mesta je kúsok neho.

Pál Száz: Aj k mojej Bratislave patrí Lajos. Zoznámili sme sa, keď som sa sem prisťahoval kvôli univerzite. Máme aj konkrétne spoločné miesta, ktoré mi ho zakaždým pripomenú. Občas ma však Lajos zasiahne úplne nečakane. Naposledy som napríklad na polici objavil knihu, ktorú mi venoval, sú to novely Julia Cortazára, ktoré sme dokonca na jednej mojej prednáške so študentmi analyzovali. Veľmi sa ma to dotklo, pritom je to jedna zhúžvaná, šalátová knižka, ktorú som musel lepiť, aby sa v nej dalo aspoň listovať.

Presvedčil som ho, aby mi ju podpísal, hoci to bolo ťažké, priečil sa, lebo tú knihu nenapísal a podľa neho by sa mali podpisovať len vlastné knihy. A teraz je to pre mňa vzácna spomienka. Často si spomínam aj na naše rozhovory, napríklad aj o Cortazárovi, veľmi si jeho dielo vážil, a spomenul som si na jeho slová aj pri príprave na túto prednášku… Oprášil som staré spomienky a hneď som vedel, čo študentom o Cortazárovi povedať.

Nájdeme odtlačok Cortazára aj v Grendelových textoch?

P. Sz.: Áno, Cortazárove texty sú dôležitým kľúčom pre pochopenie aj Grendelových textov, najmä jeho novelistickej tvorby z osemdesiatych rokov. Sú to podľa mňa jeho vrcholné diela. Často si naňho spomíname ako na románopisca, ale úroveň novelistiky a cortazárovský svet jeho krátkych textov je úžasný.

Ktoré miesta v Bratislave sa viažu ku Grendelovi?

P. Sz.: Prvé, čo mi napadne a čo sme medzitým už oplakali, je krčma Café Kút. Je to vtipné aj preto, lebo to slovo má zmysel v oboch jazykoch. Akoby sme vysedávali v studni (kút je po maď. studňa – pozn. red.). Pre nás to bola alternatívna krčma, mesto vtedy ešte malo ďaleko od hipsterskej kultúry.

F. Cz.: Ja som Grendela spoznal, až keď chodil do Prazdroja. Zoznámil som sa s ním na čítačke časopisu Irodalmi Szemle, kde som sa ho spýtal, či by sa so mnou nechcel stretnúť. Povedal mi, že kedykoľvek, má len jednu podmienku: musí to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie