Tieto indické staré mamy samy nevychádzali z domu, teraz trávia noci na demonštráciách. Vzdorujú premiérovi

Posledný deň minulého roka bolo v indickom hlavnom meste Dillí najchladnejšie za posledných sto rokov. Ani to však podľa reportérov BBC neodradilo ženy v moslimskej štvrti mesta od toho, aby napriek chladu sedeli na zemi na dekách, zabalené v prikrývkach a ticho protestovali. Takto to bolo už pätnásty deň a trvá to dodnes.

Moslimské, ale zo solidárnych dôvodov aj ženy z iných náboženských skupín tak vyjadrujú svoj nesúhlas s novelou zákona o občianstve aj proti policajnej brutalite namierenej voči študentom, čo proti nej demonštrujú. Sú ich desaťtisíce.

Novela zákona umožňuje, aby imigranti z Afganistanu, Pakistanu a Bangladéša, ktorí často domovy opustili pre vojenské alebo náboženské konflikty, zlegalizovali svoj status v krajine a v budúcnosti sa vyhli deportácii. Toto „humanitárne gesto“ indickej vlády vedenej nacionalistickým hinduistickým premiérom Narendrom Modim má však jeden háčik – netýka sa moslimov.

Navyše, zákon je nástrojom na to, aby štát požadoval od všetkých obyvateľov (aj tých, čo sa narodili v Indii a ich rodiny tam žili celé generácie), aby preukázali doklady o indickom občianstve. Mnohí ich však nemajú. Len v indickom štáte Assám to postihlo takmer dva milióny ľudí, podľa Deutsche Welle hlavne ženy. Hrozí im pobyt v detenčnom centre až vyhostenie.

Problém je aj v tom, že o uznávaní dokladov často chaoticky rozhodujú takzvané ľudové tribunály, ktoré nikto nekontroluje, a nedá sa vylúčiť, že jednajú svojvoľne.

Doklady nemajú v poriadku zväčša chudobní a menej vzdelaní či negramotní, čo sú primárne ženy, špeciálne v strednom a seniorskom veku. Vybavovanie dokladov, rodných listov, osvedčení o občianstve bolo pre mnohé rodiny nákladnou a na čas náročnou záležitosťou. Navyše, v indických rodinách, kde sa tradične preferovali synovia, sa najprv vybavovali doklady im. Na dcéry často neprišlo, potom sa vydali a vnímali sa ako „prívesok“ muža.

Chcem zomrieť doma

Svetové