Novinári sa môžu lustrovať ďalej, gauneri menej 

Autor je členom predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko

Na ostatných pojednávaniach v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa veľa hovorilo o sledovaní 28 novinárov, ktoré si Marián Kočner objednal u Petra Tótha. Sám bývalý novinár Tóth vyslovil názor, že Kočner nechcel zbierať štipľavé informácie o slovenských novinároch preto, aby ich potom mohol zverejniť vo svojej relácii Na pranieri. Podľa neho išlo o kamufláž, ktorou si Kočner do budúcna vyrábal alibi, ak by podozrenie z objednávky vraždy Kuciaka padlo na neho.

Naozaj nedáva zmysel, aby Kočner s cieľom zbierania materiálu do svojho bulvárneho programu potreboval vedieť podrobnosti o dennom režime jednotlivých novinárov – kedy chodia domov z redakcie, v ktorých hodinách sa vyskytujú vo svojom príbytku, koľko ďalších osôb s nimi býva. Skôr to znie ako inštrukcie pre vrahov, aby vedeli určiť najvhodnejší čas a miesto na spáchanie najťažšieho zločinu.

Bez ohľadu na to, či je Tóthova teória správna, som počas jeho výpovede pred súdom nadobudol dojem, že tento bývalý agent SIS nám nehovorí celú pravdu. A viac než spravodlivý trest pre Kočnera mu leží na srdci jeho vlastná bezpečnosť a život na slobode.

Zneužitá polícia

Kočnerom nariadené sledovanie novinárov nešokuje len pre samotnú vec – išlo o neprípustný zásah do súkromia ľudí, ktorých povolanie tvorí jeden zo základných pilierov demokratického zriadenia. Ale aj preto, že sa na ňom podieľali i príslušníci Policajného zboru. Pavel Vorobjov a Michal Zubčák zabezpečili lustračné diagramy s podrobnými údajmi o sledovaných novinároch a ich príbuzných, Štefan Mlynarčík bol členom Kočnerovho sledovacieho komanda. Či prví dvaja menovaní konali na niečí rozkaz alebo z vlastnej vôle a či polovicu nákladov na sledovanie novinárov platil oligarcha Norbert Bödör, ako tvrdí Peter Tóth, sa vari dozvieme čoskoro. Čo vieme už dnes, sú opatrenia, ktoré vedenie Policajného zboru prijalo, aby k žiadnym ďalším nezákonným lustráciám nedošlo.

Ešte v apríli minulého roka policajný prezident Milan Lučanský avizoval zavedenie elektronických služobných preukazov. „Bude tam mať vstupy, obmedzenia, bude tam mať možnosti lustrácie,“ básnil Lučanský pre portál aktuality.sk; elektronické preukazy mali na 99 percent znamenať odstránenie nezákonných lustrácií. Zároveň však pripúšťal, že problém nie je v tom, že by nebolo možné vystopovať, ktorý policajt bezdôvodne prekutrával databázy. Do jednotlivých systémov totiž policajti vstupujú s vlastným prihlasovacím menom a heslom a všetky operácie majú svoj log. Problém bol podľa policajného prezidenta v tom, že sa lustráciami porušovali pravidlá.

Nápad s elektronickými služobnými preukazmi vedenie polície nepochovalo a z času na čas ho pred médiami opráši. Zdanie, že na projekte sa robí, naposledy Lučanský vytvoril v novembri minulého roka zverejnením fotky zo stretnutia s holandskou firmou, s ktorou má ministerstvo vnútra uzavretú zmluvu na dodávanie pasov či povolení na pobyt.

Gauneri sa tešia

Jediné opatrenie na zamedzenie nezákonných lustrácií bolo prijaté pol roka predtým. Počnúc rozkazom vydaným koncom mája 2019 si musia policajti viesť zošit, do ktorého zapíšu dôvod lustrácie, ak ešte na prípad nie je založený vyšetrovací spis alebo ak v systéme, v ktorom policajt bude hľadaný údaj zisťovať, chýba kolónka na uvedenie dôvodu lustrácie. So zošitom potom policajt putuje za svojím nadriadeným, ktorý mu musí lustráciu schváliť podpisom.

Nazdávam sa, že toto byrokratické opatrenie nie je žiadnou poistkou proti neoprávneným lustráciám. Nefunguje to totiž tak, že nadriadený vyšetrovateľ každú predloženú žiadosť o schválenie lustrácie osobne preveruje. Nemá na to čas, a ak svojim kolegom dôveruje, ani dôvod. No aj bez preverovania dôvodu požadovanej lustrácie takáto prax policajtov značne otravuje a komplikuje im prácu. Výsledkom je podľa mojich informácií zníženie počtu lustrácií a tým aj menšia pravdepodobnosť odhalenia páchateľov trestnej činnosti. Gauneri musia mať radosť.

Nepoctivým policajtom navyše nič nezabráni robiť nezákonné lustrácie aj bez schválenia nadriadeným. Teoreticky by sa mali obávať, že im na to príde policajná inšpekcia (Úrad inšpekčnej služby). Tak ako sa toho mohli báť Vorobjov, Zubčák a Mlynarčík v roku 2017. Ale ako ukázal život, len teoreticky. Šéfom policajnej inšpekcie bol vtedy súčasný prezident zboru Lučanský a k vražde Jána Kuciaka možno nemuselo dôjsť, keby si poriadne robil svoju robotu. Dosť ma prekvapuje, že napriek tomu niektorí opoziční politici chvália Lučanského do nebies – Boris Kollár (Sme rodina) mu v rozhovore pre Denník N dal sto bodov zo sto.

Vari táto zhovievavosť nebude po voľbách prekážkou na vytvorenie od ministerstva vnútra nezávislej Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov. Tá – a nie nejaký zošit – môže byť nástrojom, ako odhaliť, či policajt neprešiel na druhú stranu.