Európski ľudovci nevedia, čo s Orbánom, a Orbán nevie, kam by mal ísť

Takzvaná Rada múdrych Európskej ľudovej strany (EPP) dokončila svoju správu o maďarskej vládnej strane Fidesz. Tak aspoň médiá u našich susedov interpretovali pondelkový tvít predsedu EPP Donalda Tuska, že sa stretol s radou, čoskoro sa stretne aj s premiérom Viktorom Orbánom a na najbližšom zasadaní ľudovcov predstaví vlastné hodnotenie správy. Začiatok zasadania je plánovaný na 3. februára. Dokončenie správy niektorým médiám potvrdili aj iné zdroje z ľudovej strany.

Na základe spoločnej správy troch uznávaných konzervatívnych politikov Hermana Van Rompuya, Wolfganga Schüssela a Hansa-Gerta Pötteringa by ľudovci mali rozhodnúť o tom, či Orbán a jeho strana zostanú naďalej členmi EPP alebo z nej budú vylúčení. Rada mala preskúmať, v akom stave je demokracia a právny štát v Maďarsku pod Orbánovou vládou. Fidesz má od marca minulého roku členstvo v EPP pozastavené.

Zatiaľ nepoznáme obsah správy ani to, kedy by sa malo o členstve Fideszu definitívne rozhodnúť. Len niekoľko hodín pred Tuskovým tvítom však publikovala agentúra Bloomberg článok o tom, že ľudovci svoje rozhodovanie o Fidesze odložia, lebo sa traja členovia rady nedokážu dohodnúť ani na znení vlastnej správy. Niet sa čomu čudovať – bývalý rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel mal k Orbánovi vždy veľmi blízko, zatiaľ čo bývalý „prezident“ Európskej únie Van Rompuy patril k jeho kritikom.

Hlasovať by sa malo až v apríli, rovnako rozdelená je totiž v tejto otázke celá Európska ľudová strana. A čo je azda najzaujímavejšie, vyzerá to tak, že sa ani Orbán nedokáže rozhodnúť, či chce zostať členom ľudovej strany alebo by mu bolo lepšie niekde inde.

Rozum a cit

Presnejšie povedané, Orbán by najradšej odišiel, ale váha, lebo vie, že by na to mohol tvrdo doplatiť. Nevie sa rozhodnúť ani medzi tým, či je pre neho výhodnejšie, aby z EPP odišiel sám a hral sa na drsniaka alebo aby počkal, kým ho vyhodia, aby zo seba mohol robiť mučeníka. Zatiaľ robí striedavo oboje.

Orbánovi rozhodovanie zásadne skomplikovali výsledky volieb do europarlamentu v máji minulého roku. Predtým on aj jemu podriadené médiá voličov uisťovali (a pravdepodobne tomu aj verili), že voľby zásadne zmenia pomery v Únii, že v nich tradičné strany hlavného prúdu prídu o moc a vládu v europarlamente prevezmú populistické a extrémistické strany, medzi ktoré patrí aj Fidesz.

Ak by to vyšlo, Orbán by asi dlho neváhal a prešiel by od ľudovcov do euroskeptickej frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov, v ktorej sú anglickí konzervatívci, poľská vládna strana Právo a spravodlivosť, slovenská SaS či česká Občianska demokratická strana. Samozrejme, ak by ho tam chceli – čo je pravdepodobné, ale nie úplne isté.

Alebo by prešiel k novej skupine Identita a demokracia, kam patrí talianska strana Liga, nemecká Alternatíva pre Nemecko či česká Sloboda a priama demokracia. Tam by ho chceli určite, šéf Ligy Matteo Salvini s Orbánom počítal už pri zakladaní novej celoeurópskej extrémistickej strany. Orbán však chcel ísť na istotu, do volieb Salviniho ponuku odmietal a váha dodnes.

Na jednej strane ľudovcov opakovane kritizuje a o väčšine európskych spolustraníkov, podobne ako o každom svojom kritikovi, tvrdí, že sú iba agentmi miliardára Georgea Sorosa. Odmieta, že by mu ľudovci mohli klásť akékoľvek podmienky, a vyhráža sa, že od nich Fidesz odíde sám, ak s tým neprestanú. Zároveň sa verejne hlási k Salvinimu.

Minulý týždeň napríklad vysvitlo, že na začiatku februára bude rečniť na jeho konferencii v Ríme v rovnakých dňoch, keď budú ľudovci zasadať v Bruseli. Minulý týždeň Orbán dokonca vo svojom pravidelnom rozhovore pre maďarský štátny rozhlas tvrdil, že ho od odchodu z EPP delil iba centimeter. Stalo sa to po tom, ako aj väčšina ľudoveckých poslancov zahlasovala za uznesenie, ktorým bruselský parlament schválil konanie proti Maďarsku a Poľsku za porušovanie princípov právneho štátu.

Na druhej strane sa v zákulisí politici Fideszu neustále snažia ľudovcov presvedčiť, aby si ich v strane nechali. Orbán si je veľmi dobre vedomý toho, akou obrovskou výhodou pre neho doteraz bolo, že Fidesz je členom najsilnejšej frakcie europarlamentu. Ľudovci roky obhajovali aj Orbánove najhoršie činy a sabotovali kroky, ktoré by Únia proti maďarskej vláde mohla podniknúť.

Strata vplyvu a ochrany

Odchod od ľudovcov by pre Orbána znamenal koniec ochrany, ktorá síce slabne, stále však nie je zanedbateľná. Orbán vie i to, že mu žiadna iná frakcia nezaistí taký vplyv a relatívne bezpečie ako práve ľudovci. Keby u nich už nebol, Maďarsko by v rámci rokovaní medzi parlamentnými frakciami nezískalo pre svojho eurokomisára portfólio (dohľad nad ďalším rozširovaním Únie), o ktoré Orbán veľmi stál.

Salviniho politický klub a aj klub reformistov sú na okraji politického rozhodovania v europarlamente a ich vplyv je veľmi obmedzený. Orbán by sa odchodom k nim síce zbavil problémov s vlastnými spolustraníkmi, zbavil by sa však aj významnej časti vplyvu, ktorý mu ešte v Únii ostal. Frakcia reformistov sa navyše ešte viac oslabí odchodom Veľkej Británie z Únie. Britskí konzervatívci sú po poľskej PiS čo do počtu európskych poslancov druhou najvýznamnejšou stranou klubu.

Orbán sa tak musí rozhodovať medzi tým, kam ho tiahne srdce, a tým, čo mu radí rozum. S ľudovcami má spoločné to, že by konečné rozhodnutie rád prenechal druhej strane.

Ľudovci sa boja prehĺbenia politickej roztržky v rámci strany, ktorú už dnes vyvoláva Orbánovo členstvo. Jeho vylúčenia by ju však mohlo ešte viac vyostriť. Boja sa aj toho, ako by ich oslabil odchod trinástich europoslancov Fideszu.

Rozhodovanie ľudovcov naopak trochu uľahčí, že Orbán sám v posledných eurovoľbách mierne oslabol. Fidesz síce získal v Maďarsku o jeden mandát viac ako v predchádzajúcich eurovoľbách, ale do parlamentu sa zo Slovenska nedostali poslanci Mosta a SMK a o jeden hlas prišiel aj Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku. Všetky tieto strany sú členmi EPP a na ich poslancov sa v minulosti Fidesz mohol spoliehať ako na vlastných.

Odchod Británie znamená aj nové rozdelenie pomerov mandátov v europarlamente a posilnenie relatívnej váhy ľudoveckej frakcie, ktorá brexitom o žiadny mandát nepríde.

Otázne je, či to ľudovcom postačí na to, aby sa zachovali principiálne a konečne sa Orbána zbavili. A otázkou je aj to, ako sa Orbán rozhodne, keď bude mať pocit, že členstvo Fideszu v EPP už aj tak nezachráni a pôjde mu iba o to, ako čo najviac zo svojho vynúteného odchodu vytrieskať.

Inak povedané, či má v očiach svojich domácich voličov a európskych spojencov odísť ako hrdina alebo ako obeť. Je nepochybné, že by sa snažil propagandisticky zužitkovať oba varianty.