Denník N

Je to sci-fi z Antarktídy a nehrá v ňom človek. Film slovenskej režisérky premietnu na Berlinale

Foto - Hypermarket Film
Foto – Hypermarket Film

Pracujete na hyper-sci-fi filme o umelej inteligencii a pritom žijete na sáčkových polievkach v plesnivom kontajneri pri nula stupňoch bez kúrenia a záchodu, opisuje Viera Čákanyová nakrúcanie filmu Frem.

Viera Čákanyová veľmi dobre vedela, že robí niečo absurdné. Niečo, čo sa nedá pri najlepšej vôli splniť, aj keď si to sama sebe dala ako zadanie. Lenže práve na to máme umenie a najmä film, že sú takým krkolomným pokusom predstaviť si nepredstaviteľné.

Keď odborníci na nové technológie hovoria o singularite, označujú týmto slovom prelomový bod, v ktorom sa umelá inteligencia nielen vyrovná, ale prekoná inteligenciu človeka. Nevieme kedy, možno v roku 2030, možno v ďalšom storočí, ale skôr či neskôr niekde v hlbinách počítačových neurónových sietí – ktoré sú dnes také vyspelé, že dokážu samy seba zlepšovať a učiť sa aj bez našej pomoci – dôjde ku kvalitatívnemu skoku.

Radi by sme vedeli, čo potom nastane a čo to bude pre človeka znamenať, ale keďže v tomto istom okamihu sa ocitneme na nižšom stupni v evolučnom rebríčku, nebude nám na to naša predstavivosť stačiť.

Možno bude mať superinteligencia vedomie. Možno, že bude chcieť preskúmať nás fyzický svet. Možno si zvedavá zostrojí telo, v ktorom bude chcieť letieť ponad planétu a skúmať zvyšky našej civilizácie, podobne, ako dnes skúmame my ostatné živočíchy. Možno to bude vyzerať podobne ako v snímke Frem, kde sa Viera Čákanyová pokúsila o nemožné. Pozrieť sa na svet očami umelej inteligencie.

Znie to veľmi neprístupne, ale je to až prekvapivo príjemný divácky zážitok. Netreba sa neľudského dokumentu báť. „Nemám žiaden návod, ako naň pozerať. Je to zážitkový film, voľná plocha, kam si môžete premietať myšlienky,“ vraví jeho režisérka.

Tento týždeň prišla správa, že česko-slovenský film Frem vybral do svojho programu festival Berlinale. Prestížne áčkové podujatie ho v druhej polovici februára premietne v rámci sekcie Forum pre experimentálnejšie diela na hranici filmu a výtvarného umenia. Pre slovenský dokument ide o jeden z najväčších úspechov za posledné roky.

Tá druhá zaujímavá správa o filme Frem je spojená s miestom jeho nakrúcania. Viera Čákanyová ho totiž nakrúcala v Antarktíde.

Tam veľa slovenských ani českých filmov nevzniká, takže sa netreba príliš čudovať tlačovým správam o filmovaní v extrémnych podmienkach navodzujúcim dojem, že ide o adrenalínové dobrodružstvo z kráľovstva večného ľadu – čo je trochu skreslené očakávanie.

Ako vraví režisérka, podmienky pri nakrúcaní s témou filmu nesúvisia. Lenže práve to je na celej veci to vtipné: aké ľudské problémy sa udejú pri nakrúcaní „neľudského“ filmu. Štáb musel bojovať naraz na dvoch frontoch. Zápasil s limitmi ľudskej fantázie, aj vlastnými fyzickými limitmi v nehostinnej krajine.

„Žijete pri nula stupňoch, bez záchodu, kúrenia v plesnivom kontajneri a živíte sa sáčkovými polievkami. Niekedy bol taký silný vietor, že sme nemohli vyliezť von, nie ešte vypustiť dron s kamerou. A teraz si predstavte, že v takýchto náročných podmienkach robíte hyper-sci-fi snímku o umelej inteligencii. Ten kontrast bol absurdný, ale zaujímavý,“ hovorí.

Dokumentárne sci-fi

Sama nie je žiadna techno-vizionárka, naopak. Obraz takej budúcnosti, v ktorej ľudstvo vegetuje na vedľajšej koľaji evolúcie, ju skôr trochu desí.

„Bude to znieť spiatočnícky, ale bola by som najradšej, keby

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie