Denník N

Po 11 rokoch prestal učiť: V zborovniach to vyzerá ako vo Fekišovciach, vládne prísna hierarchia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Viktor Križo bol jeden z organizátorov štrajku v roku 2016, v Slovenskej komore učiteľov sa angažuje za práva učiteľov. Po 11 rokoch odchádza zo školy a prestáva učiť.

V školách dnes podľa Viktora Križa vládne prísna hierarchia a Slovenská komora učiteľov dostáva podnety od učiteľov naprieč Slovenskom, ktorí zažívajú šikanu.

„Klasický príklad je žiarlivosť. Len čo je jedna učiteľka obľúbenejšia a vyučuje inak, ostatní sa do nej pustia ako supy. Sú to každodenné drobnosti, napríklad keď si kolegovia spravia kávu v zborovni a jej neurobia. Odíde, lebo tlak neustojí,“ opisuje Križo.

Ako dlho už neučíte?

Deviateho januára nastúpili učitelia a žiaci do školy a zbadali, že je o jedného pedagóga menej. Vedenie školy o tom vedelo, ostatní nie.

Prečo?

Vedel som, že keby som pred Vianocami otvoril tému môjho odchodu, bola by z toho kauza. Neodchádzam preto, lebo idem na rodičovskú dovolenku alebo do lepšej práce. Odchádzam preto, v akom stave je škola a aké sú v nej vzťahy. Pristúpil som na to, že nebudeme rozvirovať hladinu. Nemal som silu každému vysvetľovať a pozerať sa do tvárí sklamaných žiakov a rodičov. Bojujem často za spravodlivosť celospoločensky a na vlastnej škole sa mi ju nepodarilo dosiahnuť.

Nebolo vám ľúto, že ste sa rozlúčili so žiakmi?

Bolo mi to veľmi ľúto. Vedel som, že by bolo veľmi ťažké postaviť sa pred žiakov, ktorých som vychovával k odvahe a pravde, a povedať im: odchádzam a nemôžem vám ani vysvetliť prečo. Ako by som im vysvetlil, aké sú prehnité vzťahy medzi nami v škole, všetky intrigy? V minulom roku som dotiahol do deviateho ročníka svoju triedu ako triedny učiteľ a chcel som zostať aspoň na pol nohy v škole, aby som mal kontakt so žiakmi. Bolo to naplňujúce. Miloval som túto prácu a stretnutia s úžasnými osobnosťami – žiakmi mi dávali zmysel. Každá hodina matematiky bola pre mňa slávnosťou.

Ozvali sa vám žiaci, keď to zistili?

Áno, dostal som od žiakov desiatky krásnych e-mailov. Dokázali sformulovať viac, než len „jj“, „ee“, „ok“. Napísali celé odseky o tom, čo pre nich naša spolupráca znamenala. Bolo to napísané veľmi priateľským žiackym štýlom a bolo z toho cítiť osobnú energiu, skutočný vzťah, ktorý som s každým jedným prežíval vo svojej práci ako učiteľ.

Presviedčali vás, aby ste zostali?

Áno aj, ale práve preto som im to pred mojím odchodom nepovedal. Nechcel som, aby cítili zodpovednosť riešiť to za nás dospelých. Aj keď sú moji kolegovia málo odvážni a nepostavili sa za mňa, potichu mi povedali: Viktor, vydrž to. Čakať, že žiaci budú riešiť problémy dospelých, mi prišlo nezodpovedné.

Prvý deň po 11 rokoch, keď ste v pondelok nešli do školy – aký to bol pocit? Čo ste robili?

Rozhodnutie odísť som oznámil už v novembri a psychicky som sa pripravoval na odchod

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie