Denník N

Človek je jediný druh, čo dokáže naplánovať vraždu tyrana, vraví antropológ z Harvardu

Práve vďaka výskumu ľudoopov ma človek začal fascinovať, vraví antropológ Richard Wrangham. Ilustračné foto – Unsplash/Nicola Nuttall
Práve vďaka výskumu ľudoopov ma človek začal fascinovať, vraví antropológ Richard Wrangham. Ilustračné foto – Unsplash/Nicola Nuttall

V každodennom kontakte sa k sebe ľudia väčšinou správajú neobyčajne mierumilovne. Na rozdiel od svojich najbližších príbuzných, šimpanzov.

Keď však na to príde, sú ľudia proti sebe schopní rozpútať krvavé masakre. Na otázku, prečo to tak je, odpovedá vo svojej knihe aj v rozhovore pre český Deník N britský profesor antropológie Richard Wrangham pôsobiaci na Harvardovej univerzite v USA.

Svoju novú knihu The Goodness Paradox uvádzate slovami, že by ste boli pred päťdesiatimi rokmi dosť prekvapený, keby vám niekto povedal, že napíšete knižku o človeku. Začínali ste ako primátológ. V sedemdesiatych rokoch ste v pralesoch Tanzánie skúmali so slávnou vedkyňou Jane Goodallovou ľudoopy. Prečo ten obrat k človeku?

Práve vďaka výskumu ľudoopov ma človek skrátka začal fascinovať. Pozoruhodné je už len porovnanie správania šimpanzov a bonobo, teda druhu šimpanza, ktorý sám seba domestikoval. Hovorí sa tomu autodomestikácia.

Keď sa zameriate na paralely medzi správaním bonobo a správaním človeka, je to jednoducho fascinujúce. Od deväťdesiatych rokov sa snažím lepšie porozumieť, ako došlo k tomu, že sa človek začal odlišovať od ostatných primátov. Zaujíma ma najmä otázka, čím to je, že samci – muži – medzi sebou prestali neustále bojovať.

Aj v knihe pátrate po príčine paradoxu, prečo k sebe ľudia dokážu byť v bežnom živote mierumilovnejší než iné zvieratá a zároveň sú nebývalo agresívni a násilní, keď ide o rozpútavanie konfliktov alebo organizovaných zločinov. Čo vás na tejto otázke tak fascinuje?

Práve podobnosti a rozdiely medzi ľuďmi a šimpanzmi túto dôležitú otázku otvárajú. Mnoho ľudí môže miasť, že ľudia sú na jednej strane násilní a na druhej takí milí. Keby ste posadili do lietadla 300 šimpanzov, ktoré sa medzi sebou nepoznajú, a vyslali ich na osemhodinovú cestu, mnohé z nich ju pravdepodobne neprežijú.

Ľudia sa na rozdiel od šimpanzov nemusia jeden druhého po celý čas letu ani dotknúť. Máme tendenciu túto tému polarizovať a hovoriť si: buď sme prirodzene násilní a krotí nás naša civilizácia, alebo, naopak, máme dobrotu, toleranciu a miernosť v génoch a až život nás kazí.

Keď sa však porovnáme so šimpanzmi, vidíme, že je to práve naša výbušná povaha, čo nás ťahá oboma smermi. A otázka, prečo je to tak, je fascinujúca.

Harvardský antropológ Richard Wrangham. Foto – Stewart Halperin

Môžeme pozorovaním šimpanzov a bonobo skutočne zistiť niečo o človeku? Sú to predsa ľudoopy, nie sú to ľudia…

Áno, ale sú veľmi dobrým modelovým organizmom na skúmanie predkov, od ktorých sa pred šiestimi až ôsmimi miliónmi rokov začal odvíjať náš rodokmeň. Samozrejme, nie sme ľudoopy, ale pri štúdiu človeka dáva zmysel skúmať aj sociálne správanie porovnateľne komplexných tvorov. Prirodzene, s patričnými úpravami.

Keď sme ako vedci prvýkrát začali pozorovať šimpanzy v divokej prírode, čo bolo niekedy v 70. rokoch, objavili sme, že zo všetkých zvierat na svete sú iba tieto dva typy našich žijúcich príbuzných schopné v malých skupinkách príbuzných či nepríbuzných samcov úmyselne uniesť a zabiť členov susedných tlúp. Takisto sa u nich v istom zmysle prejavuje vojnové správanie.

Je to skoro až úsmevné, že zo všetkých druhov na svete sa týmto správaním okrem nás vyznačujú len naši najbližší príbuzní. To ukazuje, že biológia zjavne súvisí s podstatou problému agresie. Môžeme sa potom pýtať, ako to ide dokopy s ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú naše správanie a vytvárajú z nás to, čím sme.

Čo teda o nás ako o druhu hovorí naša agresivita?

Problém agresivity leží v jadre ľudskej podstaty. Keď sa zamyslíte nad stabilitou spoločnosti, teda schopnosti bežných ľudí žiť pohodlný, dôstojný život, napadne vám otázka, prečo to čas od času funguje dobre a inokedy sa spoločnosť zmieta vo vlnách násilia a rozkladá sa.

Porozumieť ľudskej agresivite a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek, Príroda, Veda

Teraz najčítanejšie