Denník N

Roztopaš i metafory osamelosti

Piesňové texty Richarda Müllera, svedčiace o renesančnom duchu jeho talentu, vedú priamo k dreni, do špiku duše, k melódii vety okamihu.

Pre mnohých „na veky vekov“ najlepší šansoniér oboch strán rieky Morava, skvelý herec piesňového textu s hlavou rockera a bluesovým srdcom. Richard Müller (1961) je stálicou stredoeurópskeho hudobného vlnenia a mužom prekvapujúco neobvyklých projektov.

Ako spevák, veršotepec a skladateľ patrí viac než tri desaťročia medzi najväčšie osobnosti českej a slovenskej hudobnej scény. Už popri štúdiu scenáristiky na Vysokej škole múzických umení v Bratislave sa realizoval ako žurnalista (Populár, Gramorevue) a začal aj s hudobnou kariérou.

Prvá nahrávka »Rádio« (1983) s kapelou Pavla Daněka Burčiak zaznamenala značný úspech, čo ho povzbudilo natoľko, že sa zúčastnil na Bratislavskej lýre s piesňou »Nespoznaný« (1984). Spolu s Martinom Karvašom potom založil vlastnú skupinu Banket a nahral štyri albumy. Debutom bola Bioelektrovízia (1986) s množstvom hitov vrátane nesmrteľnej „panelákovej“ piesne skladateľa Vaša Patejdla na text Daniela Mikletiča »Po schodoch«. V roku 1989 skladbou »Aj ty!« s kapelou Bratislavskú lýru vyhral a v medzinárodnej súťaži získal bronzové umiestnenie.

Renesančný talent

V ďalších rokoch postupne získal priehrštie cien (Aurel, Grand Prix rádio, Slávik, Krištáľové krídlo, Zväz autorov a interpretov) buď so skupinou, alebo od roku 1992 viac-menej sólovo. Renesančný duch jeho talentu sa postupne premietol do autorstva scénickej hudby k filmu Kúpeľňový hráč a inscenácii podľa divadelnej hry Bertolta Brechta Baal (s Andrejom Šebanom). Napísal aj scenár k filmu Dirigent a svoj prozaický talent rozvinul do vtipne dokumentárnej knižky cestovateľa Americký denník (1995): 1000 hodín v Amerike.

Zaujímalo ho aj reportážne a umelecké fotografovanie, čo prezentoval knihou fotiek Amerika (1996) a nádherne adjustovaným projektom súboru dokumentárnych aj umelecky fotografických cyklov Enter (2010).
Moderoval rozhlasové relácie aj televízne tolkšou MüllerádPromülle.

V dobrej spoločnosti

S príchodom svojich abrahámovín vydal bilančný box Všetko (2011) – kompletnú zbierku platní, ktoré počas svojej kariéry dovtedy nahral. „Rozsahom je to zrejme najväčší hudobný projekt, aký tu kedy vznikol. V špeciálnej škatuli je spolu 25 nosičov – úplná diskografia Banketu, kompletná diskografia mojich sólových albumov plus mnohé nahrávky, ktoré ľudia určite nemajú a ani nemôžu mať,“ poznamenal Müller.

Zberateľov určite potešili rarity zo spoločného nahrávania s Petrom Hapkom a Michalom Horáčkom aj iné kuriozity. Súčasťou boxu Všetko je aj knižka s jeho osobnými postrehmi k jednotlivým nahrávkam, medzi ktorými chýba len štúdiová performance P. P. F. (Po P..i Front), ktorej hravo raritný záznam môžeme pokojne zaradiť do hudobného fondu konceptuálneho umenia.

Richard Müller neustále vyhľadával osobnosti, s ktorými mohol spolupracovať na nových projektoch a ktoré významne vplývali na jeho umelecký vývoj – či už to bolo účinkovanie a nahrávky v absolútnej vzájomnosti najmä s Jarom Filipom, ale aj s Andrejom Šebanom, Ivou Bittovou, Petrom Hapkom, Ivanom Táslerom alebo Milanom Lasicom a Michalom Horáčkom.

V novšom diele života potom so súborom a capella Fragile, moderátorkou Adelou Vinczeovou, gitaristom a skladateľom Michalom Pavlíčkom (nedocenený album villonovských balád Michala Horáčka Sociální síť), klaviristom a komponistom Ondřejom Brzobohatým alebo textárom Petrom Uličným (pozoruhodná kolekcia 55).

Špecifický textársky šarm s rozmanitými odtieňmi

Okrem kompozičnej originality a osobitého prejavu je v jeho umeleckom curriculum vitae rozsahom aj významom možno najdôležitejším špecifický textársky šarm. Niekedy tak trochu šmirgľový, inokedy hebký a zamatový s diskrétnou dávkou (seba)ľútosti, hedonický, plamenný aj neúprosný, hormonálne vyrovnaný a takmer vždy intímne osobný. Kompletne o tom svedčí aj nedávno čírou vodou pokrstená kniha jeho slov Texty (Vydavateľstvo Slovart 2019), do ktorej vložil takmer všetko, čo pre piesne napísal.

Tvorbu tohto druhu v jeho (pod)vedomí inicioval Boris Filan a podľa aktuálneho „bilančného výkazu“ – žiak urobil dobre, keď poslúchol svojho majstra a rozvinul svoje myšlienky do osobitého rukopisu. K veršom v aktuálnej publikácii ponúka aj krátke poznámky ako zaujímavú záverečnú „vysvetľovaciu“ bodku. Ilustruje, pri akých príležitostiach a s akými pocitmi vznikali, prípadne pokorne priznáva, že niektoré boli napísané „len tak“, mimochodom.

Nie je to však jednoduché čítanie, je to úplne niečo iné, ako tie texty počuť v podobe piesne. Niekedy čitateľ žasne, že vôbec mohli byť naspievané, také sú náročné. Vždy sa však cez viacero textových vrstiev dopracujeme k tomu, že cesta Richarda Müllera vedie priamo k dreni, do špiku duše, k melódii vety okamihu.

Vďačne hitové kúsky (»Cigaretka na dva ťahy«, »Milovanie v daždi«, »V tom istom meste«, »Už asi nie si«, »Neuč vtáka lietať«) striedajú náročnejšie riadky metafor života v osamelosti, kódované ťažké chvíle, hravá roztopaš, volanie o prvú aj dlhotrvajúcu pomoc, paberky šťastia, ako aj neľútostné intarzie (ne)ľútosti (»Nespoznaný«, »Za stále tou istou«, »Útek«, »Zbabraný život«, »Oko za oko«, »Pri poslednej večeri«, »Ty«).

Originálna poetika

A tak je niekedy pre niekoho trochu „perverzná“ radosť rozpletať prítomnú dômyselnú osnovu alúzií, náznakov, šifier a nadčasových indícií. To sa týka aj brilantných textov v češtine, ktoré napísal s obvyklou bravúrou – či už pre film (»Hodinu nevíš«), svoju niekdajšiu partnerku Ivu Bittovú (»Bolíš mě lásko«, »Malíři v Paříži«, »Sníh«), alebo duet s Terezou Kerndlovou (»Klid, mír a pokora«), ktorý bol pôvodne tiež pre Ivu Bittovú.

Podobne ako aj v iných viacdielnych súboroch, či už hudobných (Všetko), alebo fotografických (Enter), alebo aj v knihe Texty vychádza z originálnej poetiky, v ktorej síce môžeme cítiť ľahučký závan básnických velikánov Jacquesa Préverta, Jana Buriana, Bennyho Andersena, Jima Morrisona, ale aj Milana Rúfusa, Jána Buzássyho, Ľubomíra Feldeka alebo Nicanora Parru – no stále je to jedinečný Müller.

Kombinácie snových úvah, veľmi reálnych pohľadov a záznamov súkromných duševných aj fyzických aktuálnych stavov, dokumentárne pozorovania, expresionistické črty a zážitky „uličného“ charakteru – to všetko tvorí pozoruhodne jednoliatu zbierku hlbokej intimity a zároveň nespútanej radosti architektúry približovania aj vzďaľovania. Kniha je krásne a dôstojne adjustovaná a dá sa čítať neustále.

Kultúra

Teraz najčítanejšie