Denník N

Bujnejúca šedá ekonomika, úrady ako u Kafku a žiadna stratégia. Ako Ukrajina stráca Krym, drajv aj podporu

Dobrovoľníci na Donbase často suplujú nielen armádu ale aj vládu. FOTO - TASR/AP
Dobrovoľníci na Donbase často suplujú nielen armádu ale aj vládu. FOTO – TASR/AP

V čase vojny znovu bujnie šedá ekonomika, z Krymu sa stal izolovaný ostrov a utečenci z Donbasu ledva vyžijú. Vláde chýba poriadna stratégia, ako si získať srdcia ľudí.

Trochu to pripomína bondovku. Na telefón zazvoní ruské číslo.

„Strieborný Mercedes Sprinter vás bude čakať o pol šiestej priamo pred Južným vagzalom,“ oznámi mladý muž, kde bude vyhliadať svojich pasažierov, pred novým terminálom kyjevskej hlavnej stanice oproti malému kostolu. Smer cesty je polostrov Krym okupovaný Ruskou federáciou.

Jeden z mnohých oficiálne neregistrovaných prepravcov na anektovaný polostrov je príkladom bujnejúcej šedej ekonomiky, ktorá sa – po konflikte na Donbase a anexii Krymu –  znovu na Ukrajine rozrastá.

Stačí si nájsť ten správny odkaz na Facebooku či Vkontakte, zavolať na ruské číslo, odkiaľ vám pošlú číslo účtu, keď zaplatíte, spoja sa s vami.

Bez daní, ale aspoň nejaký servis

„Áno, keď už to začalo padať, prišla vojna a okupácia Krymu, a znovu sa úroveň biznisu, ktorý neprejde daňovou kontrolou, odhaduje na vyše 55 percent,“ rozpráva Denníku N viceguvernér Národnej banky Ukrajiny Vladyslav Raškovan.

„Ak sa ma pýtate, či sú súčasťou tejto šedej ekonomiky aj oligarchovia, tak by som odpovedal, že ak si zoberiete jej rozsah, tak je veľmi pravdepodobné, že sa na nej podieľajú aj veľkí podnikatelia,“ rozpráva Odesan Raškovan, ktorý vymenil dobre platenú prácu v medzinárodnej banke za reformovanie ukrajinskej centrálnej banky. Rozhodol sa tak v čase revolúcie.

Keď snajperi vlani vo februári strieľali do demonštrantov, mohol to sledovať zo svojej kancelárie na Institutskej ulici. Na revolúciu reagoval otvoreným listom na Facebooku Odesan k Odesanom, v ktorom vyzval domácich na podporu Majdanu proti kriminálnikom vo vláde Viktora Janukovyča. Jeho list sa stal internetovým hitom.

Po vyše roku, odkedy je prezident Petro Porošenko a premiér Arsenij Jaceňuk pri moci, však ostala mnohým Ukrajincom trpká chuť v ústach.

Jaceňuk a slabé platy

„Jaceňuk? Pozrite sa, aké tu máme malé platy, ku koncu takmer každému chýba dvesto dolárov na nájom a náklady, večnou otázkou je, kde sa vždy  nájdu,“ rozpráva Vladimir z Chersonu. Mesta, ktoré je najbližšie k novým, improvizovaným hraniciam s Krymom.

V meste prší druhý deň, chodníky a cesty zaplavili jazierka, pretože odvodňovacie kanály sú zapchaté. „Pozrite sa na ulice plné dier a vody, ako chcete potom, aby vláda zvládala konflikt na Donbase či Krym,“ dodáva miestny Vladimir. S Krymčanmi by však nemenil.

„Dobre, dôchodcovia možno vyhrali, keď sa ich penzia prerátala na ruble, tí, čo však podnikali a mali peniaze, tak im ostala len izolácia a obrovská strata turistov,“ dodáva. 

Ukrajinská vláda zvolila taktiku čo najväčšej izolácie od okupovanej časti Donbasu aj Krymu, ktorý sa vlani po bleskovej vojenskej operácii, narýchlo ušitom referende a zmenenej ústave stal súčasťou Ruska.

Na Krym sa tak nedá dostať normálnou linkou ani letecky z Ukrajiny. Reakciou je vznik pololegálnych servisov, ktoré zapĺňajú dieru po dopyte. Ako ten Mercedes, do ktorého si v Kyjeve nakoniec sadla malá skupinka ukrajinských turistov, ktorí napriek ruskej okupácii Krymu chcú dovolenkovať vo svojom obľúbenom letovisku.

Viac ako Rusi ich trápi, že prichádza zlé a daždivé počasie.

Ako posledná prichádza krymská Tatárka Alime, ktorá ide za svojimi rodičmi do starobylého tatárskeho mestečka Bachčisaraj. O situácii na polostrove sa jej veľmi rozprávať nechce. Proukrajinské prejavy a rovnako aj činnosť tatárskeho parlamentu ‚Medžlis‘ sú pod prísnou kontrolou. Stačí si nalepiť ukrajinskú vlajku na happeningu na ulici a môžu vás zatknúť.

Zmena prišla rýchlo

„Na Kryme sa nedajú chytiť ukrajinské kanály ani noviny. Hrivnu hneď vymenili za ruble, kreditné karty na tomto podivnom okupovanom mieste nefungujú. Prišli tam pofidérne regionálne ruské banky, ktoré sa neboja sankcií a nemajú ani vlastné bankomaty,“ rozpráva Sevgil Musaeva, krymská Tatárka a šéfredaktorka jedného z najobľúbenejších serverov Ukrajinska pravda, ktorú založil zavraždený novinár George Gongadze.

„Keď sa predtým rátali turisti na milióny, dnes sú radi, že sú ich státisíce,“ hovorí Sevgil so smutným hlasom. „Na okupovaný Krym nechcem vkročiť.“

Nie všetci však majú zlé slovo len na Rusov.

Na hranici s Krymom Ukrajinci blokujú  kamióny s potravinami. Vytvoril sa tam dlhý, niekoľkokilometrový rad. Na jednej strane medzinárodná izolácia, ktorá je logickou odpoveďou na porušenie medzinárodného práva okupáciou cudzieho územia, na druhej strane odpojenie ukrajinskej infraštrukúry mení polostrov na ostrov, kde sa vo veľkom nechce chodiť ani Rusom.

Obeťou izolácie sa však stávajú aj tí, čo s anexiou nesúhlasili.

Krym a Donbas bez stratégie

Má vláda v Kyjeve voči Krymu a Donbasu, regiónom, ktoré stratila, vôbec nejakú stratégiu? „Obávam sa, že vôbec žiadnu, tak ako nevie, čo so stratou Krymu, nerobí nič pre to, aby si získala podporu ľudí na okupovanom Donbase,“ rozpráva politologička Maria Zolkina z Nadácie Demokratické iniciatívy.

Čo sa teraz učia Ukrajinci? Ako zachrániť životy ľuďom v bojovej zóne ATO. FOTO N - Mirek Tóda
Čo sa teraz učia Ukrajinci? Ako zachrániť životy ľuďom v bojovej zóne ATO. FOTO N – Mirek Tóda
Najčastejšie príčiny úmrtia na Donbase: vykrvácanie, zapchaté dýchacie cesty, strela do hrudníka. FOTO N - Mirek Tóda
Najčastejšie príčiny úmrtia na Donbase: vykrvácanie, zapchaté dýchacie cesty, strela do hrudníka. FOTO N – Mirek Tóda

Ako prvú vec spomenie presídlencov, ktorí ušli buď z Krymu, či Donbasu. „Vláda im na prežitie dáva od 20 do 40 dolárov mesačne. Z toho sa dá vyžiť?“ hovorí Zolkina. Vláde v Kyjeve podľa nej celkovo chýba rozvážny, premyslený postoj k regiónom, ktoré pomaly stráca.

„Vláda sa večne sťažuje, že ukrajinské televízie sa nedajú chytiť na Donbase, keď však dostala od Poliakov dar v podobe vysielačov, stáli kvôli byrokracii colníkov 11 mesiacov na hraniciach,“ hovorí Zolkina o jednom z príkladov stále obrovského byrokratického aparátu, ktorý si žije svojím životom napriek proreformnej agende Arsenija Jaceňuka. Mnohí majú pocit, že revolučný ‚drive‘ ostal len na papieri.

Navyše, často majú obyvatelia Ukrajiny pocit, že ide proti nim. Príkladom je rodina s malým bábätkom, ktorá uviazla na hranici s Krymom v zlom, daždivom veternom počasí a nemala sa ako dostať do mesta, keď ju pre chýbajúci dokument nepustili za známymi na Krym. Colník ľahostajne postával na hraniciach.

Byrokratická hydra, ktorá si sama sedí

„Dnes nepustili Ukrajinci na Krym okolo desať zahraničných novinárov, pretože si nezohnali špeciálne potvrdenie, ktoré treba od začiatku mesiaca podľa nového ustanovenia od  imigračného úradu,“ rozpráva aktivistka miestnej charitatívnej organizácie.

Vybavenie ‚spec razrešenia‘ je niekoľkonásobne komplikovanejšie ako vybavenie ruských víz. Ukrajinskí diplomati a zamestnanci migračného úradu, ktorý ich vydáva, často ani netušia, ako čerstvý zákon správne aplikovať. A tak novinári radšej hodia na Krym letecky cez Moskvu.

Oficiálna verejná linka má na Ukrajine prezývku ‚samasedišsi‘, ktorú nikto nedvíha.  Bez osobnej známosti a čísla na mobil sa málokedy dovoláte na ukrajinskom úrade. A na mieste si vás podávajú z kancelárie do kancelárie.

Premiér Jaceňuk krátko po nástupe o sebe tvrdil, že povedie vládu kamikadze, ktorá urobí potrebné reformy rýchlo a efektívne, aby zachránili krajinu. „No kamikadzem sa nestal,“ napísal v najnovšom čísle ukrajinský časopis Novoe Vremja, podľa ktorého ostalo v okolí Jaceňuka stále veľa skorumpovaných politikov, na ktorých stoja reformy.

K tomu si pridajte nejestvujúcu politiku voči obyvateľom Krymu, na ktorý akoby Kyjev zabudol, a zúženie stratégie voči Donbasu len z pohľadu vojenských bojov a izolácie.

„Všetkým je jasné, že dohody z Minska II nefungujú. Voľby tam na jeseň nebudú môcť byť, kým tam budú ruskí vojaci a bude sa strieľať,“ rozpráva Zolkina. Činnosť vlády tam suplujú aktivisti a charita, pretože Kyjev je tam neviditeľný.

Pritom ľudia podľa ukrajinskej politologičky nechcú veľa. „Pocit bezpečia, zamestnanie, dobrý plat, infraštruktúru a neúplatné fungujúce úrady, to je to, čo obyvatelia nielen východnej Ukrajiny chcú najviac, tu nejde o Putina,“ dodáva Zolkina.

Obľúbený šport v meste, ktorého starostom je bývalý boxer Vitalij Kličko. FOTO N - Mirek Tóda
Obľúbený šport v Kyjeve , ktorého starostom je bývalý boxer Vitalij Kličko. FOTO N – Mirek Tóda

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie