Denník N

V OSN si nás všimli v rokoch 1948 a 1968, ani raz nám nepomohli

V roku 1968 nám po invázii vojsk Varšavskej zmluvy OSN nepomohla. Foto -TASR
V roku 1968 nám po invázii vojsk Varšavskej zmluvy OSN nepomohla. Foto -TASR

Hoci išlo podľa Charty v rokoch 1948 a 1968 o ohrozenie mieru, organizácia zostala nečinná. Základný dokument oslavuje už 70 rokov.

Len krátko po tom, čo Klement Gottwald oznamoval na pražskom Staromestskom námestí davu, že sa práve vrátil z Hradu a komunistická strana po demisii ministrov demokratických strán prevzala politickú moc v Československu, vybral sa rozrušený Slovák Ján Papánek s protestnou nótou  za generálnym tajomníkom OSN Trygvem Halvdan Liem.

OSN bola nová organizácia, Papánek sa len tri roky predtým zúčastnil na zakladajúcej konferencii Organizácie Spojených národov 26. júna 1945 v  San Franciscu.

Komunistickým prevrat vo februári 1948 - Klement Gottwald kráča pred oddieľmi Ľudovej milície. Foto - TASR
Komunistický prevrat vo februári 1948 – Klement Gottwald kráča pred oddielmi Ľudovej milície. Foto – TASR

Pomoc z Chile

Nová mierová organizácia, ktorá nahradila Wilsonovu Spoločnosť národov, mala po poučení z chýb medzivojnového obdobia, ktoré viedli k druhej svetovej vojne, už fungovať oveľa efektívnejšie.

„Jednou z dôležitých odlišností oproti dokumentom z roku 1919 bolo aj to, že tu chýbala presná definícia pojmu agresia. Snahy o definíciu ešte v medzivojnovom období sa ukázali ako zbytočné a nedostatočné. Po novom nebola organizácia viazaná žiadnou konkrétnou definíciou agresie, ktorá by mohla byť interpretáciou rafinovane obídená,“ hovorí historik Slavomír Michálek z Historického ústavu  SAV. Bezpečnostná rada OSN mohla konať vždy vtedy, keď je ohrozený mier.

A generálny tajomník vtedy presviedčal Papánka, aby počkali na viac informácií. Rozrušený československý delegát sa však za ním vrátil znova o niekoľko dní. Desiateho marca sa totiž dozvedel o záhadnej smrti českého ministra zahraničných vecí Masaryka.V nóte opísal udalosti pred prevratom, aj to, ako prevzali komunisti s pomocou ZSSR moc a pošliapali tým platnú ústavu.

Vec, ktorú OSN dlhuje svetu

Napriek tomu, že vtedy už komunistické Československo označilo Papánkovu protestnú nótu za jeho súkromnú aktivitu a z postu zástupcu ho okamžite odvolalo, jeho nóta začala žiť svojím životom a na rokovanie do Bezpečnostnej rady ju predložilo Chile. A v roku 1948 všetko skončilo v slepej uličke – Sovietsky zväz označil Papánka za zradcu ľudu a vývoj v Československu podobný iným krajinám východného bloku za jeho vnútornú vec.

Čilská nóta o pražskom prevrate sa objavila v OSN aj v roku 1955. „Táto otázka bola zaznamenaná ako vec, ktorú  OSN ešte dlhuje svetu. Generálny tajomník OSN Dag Hammarskjöld odporučil členom rady, aby ju vynechali,“ hovorí historik Slavomír Michálek, ktorý sa československej otázke na pôde OSN a ZSSR venuje vo svojej publikácii San Francisco 1945. V dôsledku sovietskej politiky sa komunistický prevrat zamietol pod koberec.

Opäť na stole

Keď sa v auguste 1968 ulicami Československa rozbehli sovietske tanky, stal sa vývoj v Československu opäť stredobodom pozornosti celého sveta. Šesť predstaviteľov členských krajín OSN sa s Československom rozhodlo okamžite vyjadriť solidaritu. Kanada, Francúzsko, USA, Veľká Británia a Paraguaj hneď  21. augusta 1968 zostavili list a žiadali, aby bola okamžite zvolaná Bezpečnostná rada, ktorá by sa zaoberala touto vážnou situáciou. Na druhý deň sa k nim pripojila aj Juhoslávia, ktorá žiadala o okamžité ukončenie okupácie.

„Akcia Sovietskeho zväzu a ostatných socialistických republík je vedená úsilím o posilnenie mieru a starosťou o to, aby základy európskej bezpečnosti neboli podkopané,“ vyjadril sa k udalosti sovietsky veľvyslanec pri OSN Jakov A. Malik.

Obrana mierových časov

Podobne ako jeho predchodca Andrej Gromyko v roku 1948, aj on bol dôsledne proti tomu, aby sa touto otázkou zaoberala Bezpečnostná rada.

Okupáciu, pre ktorú sa rozhodla Moskva, odôvodňoval pozývacím listom od predstaviteľov Československa. A hoci len deň po okupácii oficiálne protestovalo pri OSN aj Československo a tejto otázke sa venovala organizácia takmer až do konca roka 1968, skončila v slepej uličke.

Na konci roka 1968 však už nová československá delegácia označila pokus preskúmať udalosti za snahu zasahovať do vnútorných záležitostí Československa. „Tak suverénne a slobodne ako na pôde OSN Praha 21. augusta 1968 odštartovala svoju aktivitu proti okupácii, tak ju tam neslobodne pod diktátom Kremľa ukončila.“

„V podstate nerobila nič iné, iba kopírovala domáci vývoj,“ hovorí Michálek.

Organizácia spojených národov sídli v New Yorku. Foto - TASR
Organizácia Spojených národov sídli v New Yorku. Foto – TASR

Nemohla zmeniť, no nekonala

O oboch udalostiach – februári 1948 aj auguste 1968 OSN rokovala. A obe skončili neúspechom. Právo veta v Bezpečnostnej rade využil Sovietsky zväz, teda krajina, ktorá tieto udalosti spôsobila a koordinovala.

Udalosti v Československu ukázali slabiny mierovej organizácie, ktorá mohla zo svojho postu na udalosti iba upozorňovať.

„V právomoci Bezpečnostnej rady OSN nebolo zvrátiť pražský komunistický prevrat v roku 1948, ani zastaviť inváziu v roku 1968, alebo prinútiť okupačné vojská, aby odišli z Československa. Ale rezolúciu, ktorá by tieto udalosti odsúdila, mal demokratický svet jednoznačne prijať,“ hovorí historik. Otázkou podľa neho zostáva najmä to, či nečinnosť OSN bola výsledkom neschopnosti samotnej organizácie, alebo skôr vtedajšieho demokratického sveta.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie