Denník N

Prečo sme pobúrení? Lebo máme prokuratúru z minulosti

To, že bol Trnka prepustený, nie je ten najväčší problém. Tým je fakt, že slovenská prokuratúra sa v mnohých ohľadoch zasekla v dávnej minulosti. Videli sme to v priamom prenose. Zahmlievanie dôvodov prepustenia, zatajovanie zodpovedných a arogantná komunikácia voči novinárom a verejnosti. Ale to zďaleka nie je všetko. 

Autor je kandidátom PS/Spolu, právnik

Bývalý generálny prokurátor Trnka bol vo štvrtok zadržaný políciou. Na druhý deň ho prepustili. Na základe rozhodnutia prokurátora. Oficiálnym dôvodom je, že „nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa“. V situácii, keď ide o bývalého generálneho prokurátora, ktorého po zhliadnutí videa z jeho kancelárie s Počiatkom a po vypočutí nahrávky s Kočnerom celé Slovensko podozrieva z páchania trestnej činnosti, sa prokuratúra zmohla len na všeobecnú formulku. Formulku, ktorá nie je naozajstným zdôvodnením, a ktorej bez právnického vzdelania a znalosti spisu nemôže rozumieť nikto.

Môžu si to dovoliť

Súčasný generálny prokurátor sa najskôr vôbec nevyjadril. Keď sa novinári spýtali na vysvetlenie zverejneného „zdôvodnenia“, prokuratúra im prostredníctvom hovorkyne odvrkla, že vysvetľovanie rozhodnutí nie je jej úlohou. Pravda je, že takýto postup je na Slovensku štandard. A nielen na prokuratúre. Prokuratúra nie je povinná zverejňovať obsah svojich rozhodnutí ani mená tých, ktorí ich urobili. Takisto nemusí zverejňovať odôvodnenia ani vysvetľovať, prečo rozhodli tak, ako rozhodli.

Rozdiel oproti väčšine iných prípadov je v tom, že vďaka Kočnerovým archívom takýto prístup dvíha žlč obrovskému počtu ľudí. A tak naveľa, po tom, ako sa o vec začala zaujímať aj prezidentka, sa verejnosť postupne dozvedela viac.

Prečo je tento prístup nesprávny?

V rámci trestného konania je potrebné chápať potrebu istej miery diskrétnosti, keď nie je najmä z taktických dôvodov vhodné zverejňovať informácie z vyšetrovania. Dovolím si tvrdiť, že toto nebol ten prípad. Vyjadrenie prokuratúry naznačilo jednu vec. Že podľa nej, si polícia svoju prácu neurobila poriadne, pričom prokuratúra mala pochybnosť nielen o dôvodoch väzby, ale aj o dôvodoch samotného trestného stíhania. Nikto však nevedel prečo.

Podľa najnovších informácií sa chyba naozaj stala u policajtov. Vyšetrovateľ nepostupoval správne. Druhá vec je, že prokuratúra spravila chybu tiež. V tom, ako svoje rozhodnutie komunikovala, čím celú situáciu len zhoršila. „Všetci“ počuli a videli, čo Trnka hovoril a robil. V takejto situácii je neprípustné, aby prokuratúra komunikovala nejasným spôsobom, pretože na jednej strane robí z policajtov hlupákov a na druhej vyvoláva pochybnosti o vlastných úmysloch a dôveryhodnosti. Ak by sa tento prípad stal niekedy dávno, možno by sme si nič nevšimli. Podobných prípadov, keď policajti urobili chybu a prokuratúra im vec vrátila, je mnoho.

Tento prípad je však iný. Ide o celospoločensky závažnú kauzu. A tu sa ukázalo vnútorné nastavenie prokuratúry, ktoré je v dnešnej dobe pre ňu samotnú, ako aj pre dôveru v právny štát na Slovensku, veľmi škodlivé. Pretože zahmlievanie dôvodov rozhodnutí vzbudzuje nedôveru, pritom my potrebujeme pravý opak. A preto tento prístup prokuratúry patrí do minulosti.

Ďalšie symptómy prokuratúry minulosti

Mohli by sme si nahovárať, že ide iba o chybu v komunikácii a že sa vlastne nič hrozné nestalo. Spôsob komunikácie je však iba jedným z viacerých vážnych symptómov, ktoré dokazujú, že slovenská prokuratúra nie je nastavená a nefunguje tak, ako si to doba a spoločenské pomery vyžadujú. Prvým je absolútne mocenské postavenie generálneho prokurátora, ktorý môže v rámci prokuratúry rozhodnúť o čomkoľvek, ako aj s tým súvisiaca totálna závislosť radových prokurátorov od ich nadriadených. To znamená nekonečnú úctu, rešpekt, ale aj poslušnosť.

Prokuratúra nás má chrániť pred tým najhorším. Pred podvodníkmi, kriminálnikmi, pred mafiou. A dnes máme viac ako len pocit, že to nerobí tak, ako očakávame. Verejná kontrola a možnosť vyvodenia zodpovednosti za zlyhania automaticky vytvárajú tlak, aby verejní činitelia konali, ako im to ukladá zákon. Preto druhým zásadným príznakom je, že generálneho prokurátora a činnosť celej prokuratúry nie je podľa súčasných pravidiel možné zvonka účinne kontrolovať. Vyvodzovanie zodpovednosti voči generálnemu prokurátorovi je tiež upravené spôsobom, ktorý takmer vylučuje, aby bol v prípade zlyhania disciplinárne stíhaný a potrestaný.

Tretím vážnym problémom sú pravidlá výberu a voľby generálneho prokurátora. Tento rok bude parlament voliť nového. Preto je nutné zmeniť tieto pravidlá ešte pred touto voľbou, aby sa neopakovali naše negatívne skúsenosti, ktoré máme a ktorých škodlivé účinky trvajú dodnes. Veľký podiel na týchto negatívnych skúsenostiach malo to, že kandidátov mohli nominovať iba politici, ktorí generálneho prokurátora volia tajne a vďaka tomu môžu pokojne hlasovať aj za toho najhoršieho kandidáta. Problémom pri výbere toho najlepšieho je aj to, že poslanci si vyberajú svojho favorita na generálneho prokurátora bez poriadneho verejného vypočutia kandidátov.

Rozšírenie subjektov oprávnených navrhovať kandidátov na generálneho prokurátora tak, ako to je pri kandidátoch na ústavných sudcov, povinne verejná voľba a verejné vypočutia kandidátov, ktoré by odhalilo ich slabé, ale aj silné stránky, to sú opatrenia, ktoré by nepochybne maximalizovali šancu, aby sa generálnym prokurátorom stal ten najlepší možný kandidát.

Patrí do minulosti. Tak ju tam pošlime

Systém, ak má fungovať v každej dobe, sa musí vyvíjať. Slovenská prokuratúra prešla za dlhé obdobie iba kozmetickými zmenami a dnes vidíme, že to nestačí. Nestíha napĺňať očakávania občanov ani samotných prokurátorov. Mnohí z nich cítia verejný tlak, uvedomujú si svoju zodpovednosť, ale voči svojím nadriadeným sú v mizernom postavení (pozri Špirko).

Ak chceme vykročiť z minulosti, je nevyhnutné posilniť nezávislosť radových prokurátorov. Napríklad prostredníctvom obmedzenia právomocí ich nadriadených, ale aj samotného generálneho prokurátora, ktorí by tiež mali byť povinný odôvodňovať svoje rozhodnutia o pridelení a odňatí vecí (prípadov) a zverejňovať ich, aby mohli byť kontrolované. Tento krok by pomohol aj vnútornému nastaveniu prokurátorov, ktorí dnes musia byť poslušnými podriadenými povinnými plniť všetky príkazy „zhora“.

Za diskusiu stojí tiež zavedenie systému náhodného prideľovania vecí aj na prokuratúre. Na súdoch sa osvedčil až tak, že si ani neviem/nechcem predstaviť, v akom stave by bola dnes justícia, ak by tam tento systém nefungoval.

Dôsledná kontrola a vyvodzovanie zodpovednosti

Rada prokurátorov v poslednom období ukázala, že má potenciál vytvárať vnútornú protiváhu hierarchickému riadeniu prokuratúry. Niekoľkokrát nám dala nádej, že je odhodlaná chrániť poslanie a povesť prokuratúry tým správnym spôsobom. Ale nielen preto, je vhodné dať jej viac zodpovednosti v rámci kontrolných právomocí, a to za predpokladu, že sa personálne otvorí odborníkom z iných právnických povolaní.

V parlamente by mal vzniknúť tiež priestor na kontrolu a hodnotenie činnosti generálneho prokurátora. Je logické, že orgán, ktorý ho volí, by mal možnosť dozorovať jeho rozhodnutia. Je zvláštne, že slovenský parlament takú možnosť nemá.

Akákoľvek kontrola však nemá naozajstný zmysel, ak nefunguje dôsledné vyvodzovanie zodpovednosti. Ak radoví prokurátori dostanú viac dôvery a nezávislejšie postavenie, bude o to nutnejšie sledovať, ako s našou dôverou nakladajú. V prípade generálneho prokurátora bude nutné bezodkladne napraviť právny stav, podľa ktorého je jeho disciplinárne stíhanie a potrestanie prakticky nemožné. Pretože aj vďaka tomu je takým neohrozeným vládcom prokuratúry.

Potrebujeme veriť

Demokratické inštitúcie musia konať nezávisle, byť otvorené vonkajšej kontrole a komunikovať proaktívne všetko, čo je možné komunikovať, aby bolo možné posúdiť, či konajú vo verejnom záujme, v súlade so zákonmi a spravodlivo. Ak sa im to darí, dôvera občanov voči týmto inštitúciám rastie. A to nielen voči nim, ale rastie aj dôvera v samotnú demokraciu.

V dobe internetu a sociálnych sietí plných dezinformácií a hnedých nálad je to obzvlášť dôležité.

Politici píšu

Teraz najčítanejšie