Focus: OĽaNO dobieha Kisku a Trubana, Kotleba má taký pomer mladých ako PS/Spolu

Preferencie politických strán sa ani mesiac pred voľbami zásadne nemenia. Aj koncom januára by voľby podľa druhého prieskumu Focusu v tomto mesiaci vyhral Smer, ktorému by dalo hlas 18 percent voličov, na druhom mieste sú Kotlebovci s necelými trinástimi percentami.

Až za týmito stranami nasledujú strany demokratickej opozície, ktorých od seba delí odstup na úrovni štatistickej odchýlky.

Koncom januára by strana Za ľudí Andreja Kisku dostala takmer 11 percent hlasov, PS/Spolu necelých 10 percent, v tesnom závese je aj hnutie OĽaNO, ktoré by volilo 9 percent voličov.

Prieskum Focusu
(Zdroj – Na telo, TV Markíza)

Nasleduje hnutie Sme rodina s podporou 7,6 percenta voličov. Ďalšie strany (KDH, SaS a SNS) majú medzi piatimi a šiestimi percentami, pohybujú sa teda v zóne, kde budú musieť bojovať o svoje miesto v parlamente. Podľa Focusu by sa tam však dostali.

Agentúra uskutočnila prieskum pre reláciu Na telo s Michalom Kovačičom televízie Markíza, anketári sa osobne dopytovali vzorky 1013 respondentov medzi 15. a 22. januárom 2020. Okrem preferencií má Denník N k dispozícii aj podrobnejšie dáta o štruktúre voličov strán.

O vláde by rozhodol Boris Kollár

Pätica opozičných formácií (Za ľudí, PS/Spolu, OĽaNO, SaS a KDH) by podľa tohto prieskumu nezostavila vládu bez hnutia Sme rodina Borisa Kollára. K väčšine v parlamente by im chýbali štyri poslanecké mandáty – spolu by ich mali len 72.

Smer by podľa tohto prieskumu v novom parlamente zastupovalo 32 poslancov, Kotlebovu ĽSNS 23 poslancov, Kiskova strana by mala 19 zákonodarcov, PS/Spolu 17. V parlamente by sedelo aj 16 zástupcov hnutia OĽaNO, 14 zákonodarcov zo Sme rodina, KDH a SaS by mali 10 poslancov, Dankova SNS deviatich.

Zaujímavá je aj situácia pod 5-percentným kvórom. Teoreticky by sa do parlamentu stále mohla dostať jedna zo strán zastupujúcich maďarskú menšinu (Most-Híd alebo MKS) či Dobrá voľba Tomáša Druckera. S prihliadnutím k takzvanému intervalu spoľahlivosti sa horná hranica podpory týchto subjektov pohybuje nad piatimi percentami hlasov.

Naopak, prieskumy naďalej nedávajú šancu strane Vlasť Štefana Harabina. Aj mesiac pred voľbami sa podpora Harabinovej strany pohybuje len okolo dvoch percent hlasov.

Mladí u PS/Spolu aj Kotlebu

Prieskum nám napovie aj niečo viac o voličoch politických strán, hoci platí, že ak hovoríme o elektoráte konkrétnej strany, ide vždy o menšiu vzorku, s ktorou treba pracovať obozretnejšie. No pri porovnaní strán vidieť niektoré výraznejšie trendy.

Jedným z nich je, že Kotlebovci sú naďalej silne „mužská“ strana – medzi jej voličmi najvýraznejšie zo všetkých strán prevažujú muži.

Pri Smere je pomer medzi mužskými a ženskými voličmi v podstate „päťdesiat na päťdesiat“, kým pri KDH, ale napríklad aj nových subjektoch (PS/Spolu a Za ľudí) prevažujú skôr ženy.

Rozdiely vidieť aj pri pohľade na vekovú štruktúru elektorátov. Vládne strany SNS a Smer volia v oveľa väčšom počte starší ľudia. Pri oboch tvoria voliči nad 45 rokov viac ako dve tretiny ich sympatizantov. Najväčší podiel seniorov má však medzi svojimi voličmi KDH – až polovicu tvoria ľudia starší ako 65 rokov.

Naopak, najmladšie elektoráty majú Kotlebovci, Sme rodina a koalícia PS/Spolu. Dve pätiny z ich priaznivcov tvoria ľudia, ktorí ešte nemali 35 rokov. Čísla zároveň ukazujú, že strane Za ľudí Andreja Kisku sa darí oslovovať voličov naprieč vekovými skupinami.

Pravičiari a vysokoškoláci pre SaS

Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka má medzi svojimi voličmi najväčší podiel vysokoškolákov aj ľudí, ktorí sami seba identifikujú ako pravičiarov.

Samozrejme, keďže preferencie SaS sa pohybujú medzi piatimi a šiestimi percentami, nedá sa to interpretovať tak, že SaS volí najväčší počet vysokoškolákov – hovoríme o pomere medzi sympatizantmi strany.

Na opačnom póle je strana Smer Roberta Fica a premiéra Petra Pellegriniho. Tá má medzi svojimi voličmi najväčší podiel voličov so základným vzdelaním či stredoškolským vzdelaním bez maturity a asi tri pätiny ich voličov sami seba označujú za ľavičiarov.

Zaujímavý je pohľad na voličov krajne pravicovej ĽSNS. Asi pätina z nich sa považuje za ľavičiarov, pätina za pravičiarov a najväčší počet, takmer polovica, za stredových voličov. To ukazuje, že Kotleba oslovuje širokú škálu voličov, pre ktorých základné ideové či politologické rozdelenie politického spektra nemusí hrať až takú úlohu.

Praktizujúci kresťania u KDH

Neprekvapí, že podľa prieskumu Focusu je najväčší podiel praktizujúcich kresťanov medzi voličmi Kresťanskodemokratického hnutia. Asi dve pätiny z voličov hnutia chodia do kostola aj viackrát za týždeň, rovnaký počet aspoň v nedeľu.

Oveľa prekvapivejšie sú čísla za ĽSNS či hnutie OĽaNO, ktorých politici sa aktívne hlásia ku kresťanským hodnotám, čo sa odráža aj v ich návrhoch zákonov. (OĽaNO napríklad dlhodobo presadzuje, aby boli veľké obchody zatvorené nielen cez sviatky, ale aj v nedeľu.)

Medzi voličmi ĽSNS a OĽaNO pritom jasne prevažujú voliči, ktorí chodia do kostola menej často ako raz za mesiac alebo vôbec. Pravidelní návštevníci bohoslužieb neprevažujú ani medzi voličmi SaS či PS/Spolu; relatívne veľký podiel voličov, ktorí chodia do kostola, má Smer.

Focus skúmal aj to, či sa voliči považujú za liberálov alebo konzervatívcov. Najväčší podiel tých, ktorí sa identifikujú ako liberáli, má pomerne logicky PS/Spolu a SaS, na opačnom póle je KDH.

Aj z pohľadu aktívnej kampane Smeru na internete je zaujímavé, že táto strana má spolu s KDH suverénne najväčší podiel voličov, ktorí vôbec nepoužívajú internet (takmer dve pätiny), čo súvisí s vekovou štruktúrou voličov tejto strany.