Odkaz MMŠ: O prekvapivom úpadku gréckej fašistickej strany Zlatý úsvit

Grécko zažíva zaujímavý jav: fašistická či skôr nacistická strana Zlatý úsvit upadá. V posledných parlamentných voľbách v minulom roku sa už ani nedostala do parlamentu.

Príčiny tohto vývoja sú rôzne; jednou z nich je však celkom iste postup justície, ktorá viacerých členov Zlatého úsvitu stíha za násilie (a dokonca za vraždu). Príbeh gréckych fašistov by mohol byť povzbudivý aj pre Slovensko, ktoré v tejto fáze prežíva opačný trend, lebo fašisti silnejú.

Zlatý úsvit začal v 80. rokoch ako politické hnutie hlásiace sa otvorene k národnému socializmu (teda nacizmu), dodnes hovorí o „krvi a rase“, je proti interrupciám (pre árijcov) a odmieta judaizmus. Začínalo s insígniami nápadne pripomínajúcimi svastiku, v 90. rokoch vo svojom manifeste odmietalo imigrantov a napádalo elitu za „rozpad gréckej spoločnosti“.

S príchodom hospodárskej krízy začalo byť čoraz populárnejšie: v roku 2010 malo prvý raz zastúpenie v mestskom zastupiteľstve v Aténach a v roku 2012 už získalo v parlamentných voľbách 7 percent (a malo 21 poslancov). V roku 2015 jeho popularita klesla vo voľbách na 6,3 percenta a v roku 2019 už získalo len 2,9 percenta.

Voliči Zlatého úsvitu sú spravidla muži vo veku do 44 rokov, s nízkym vzdelaním a pracujúci často ako robotníci. Ich podpora fašistov vyviera z túžby potrestať politický systém a je aj vyjadrením beznádeje. Mnohí z nich patrili v minulosti k voličom sociálnej demokracie.

Zlatý úsvit nikdy nemal ďaleko k násiliu: viacero jeho členov sa zaplietlo do vážnych zločinov (pokusy o vraždu, fyzické napádanie, nedovolené držanie zbraní, podpaľačstvo a podobne) – obeťami boli často imigranti a antifašisti.

V septembri 2013 bol zavraždený antifašistický aktivista Pavlos Fyssas a obvinení za prípravu vraždy sú viacerí členovia Zlatého úsvitu vrátane jeho šéfa – dnes sú vo väzení a prebieha súdny proces.

Policajné vyšetrovanie a obžaloba mala vážny dosah na popularitu Zlatého úsvitu najmä v mestách.

Ale pokles popularity spôsobili aj iné faktory. Hospodárska situácia v Grécku sa začala zlepšovať a rétorika tradičných strán, ktoré ostro kritizovali škrty vládnych výdavkov nariadené Európskou úniou, už nie je taká dramatická. Voličov okrem toho sklamala aj radikálna ľavica reprezentovaná Syrizou, ktorá vládla od roku 2015.

A napokon – hlasy Zlatému úsvitu berú súčasné radikálne, ale pritom demokratické strany.

Vzostup a pád Zlatého úsvitu ponúka zaujímavý pohľad na scénu radikálnej pravice. Kolaps tejto fašistickej strany neznamená koniec fašistickej ideológie, ale svedčí o tom, že voliči Zlatého úsvitu sú veľmi nestáli a existuje len slabý vzťah medzi ideológiou Zlatého úsvitu a presvedčením jeho voličov.

Na nejaký čas sa Zlatému úsvitu podarilo ich pritiahnuť, ale s ľahkým srdcom prešli k inej alternatíve, ktorá síce hovorí radikálnym jazykom, ale nie je fašistická.