Denník N

Súčasné dieťa neexistuje. Sú len deti, ktoré žijú vedľa nás, s nami

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Aké sú naše deti? Niektoré vydrezúrované, na iných vidno, že nepoznali hranice.

Ak dožijem, v zime budem mať prvýkrát v živote šesťdesiat rokov. Oslavujem to celý rok. Neprijímať však dary, naopak, na svojom HEVI TOUR 60 rozdávam. Navštevujem deti v školách na 60 miestach Slovenska a venujem im svoj čas, pesničky, rozprávanie, záujem o ich názory.

Doprázdninovú časť turné mám za sebou a toto je predbežná rekapitulácia. Navštívil som 40 bodov, asi šesťtisíc detí. A tak som si mohol vytvoriť názor na to, aké je súčasné dieťa. Súčasné dieťa neexistuje. Sú len deti, ktoré žijú vedľa nás, s nami.

Aké sú dnešné deti? Ani táto odpoveď nie je originálna. Dnešné deti sú každé iné. Niektoré výbojné, až agresívne, iné utiahnuté, ušliapnuté. Niektoré vydrezúrované, na iných vidno, že nepoznali hranice. Niektoré sú ambiciózne, iné pasívne a flegmatické.

Prváčka na jednej škole mi povedala, že počúva Zónu A, viacerí sa hrdo hlásili k Rytmusovi. Osem- až deväťročné dievča prišlo na stretnutie so mnou v mikine s nápisom JBMNT. Niežeby, neviniatko, nevedelo, čo to znamená. Vedela to aj ona, aj spolužiaci, aj učiteľky. Mimochodom, u detí som najviac bodoval, keď som im zarepoval svoju básničku. Prečo nie. Keby dnes žili štúrovci, možno by Janko Kráľ tiež repoval svoju Zakliatu pannu.

Niektoré deti mali otázky napísané na lístočkoch, očividne inšpirované svojimi pedagógmi. Iné ma prekvapili hĺbkou toho, na čo sa spytovali: Ste šťastný? V čom vidíte zmysel života? Malé dievčatko v Piešťanoch sa na mňa dlho pozeralo, až z neho vyhŕklo: „Ujo, a prečo ste taký starý?“ To by som aj ja rád vedel, moja zlatá. Ešte včera som takto sedel medzi spolužiakmi a ktosi strašne starý (mal 30 či 40 rokov?) do mňa niečo hustil. Už si nepamätám, kto to bol a čo to bolo. Ale niečo sa vo mne uchytilo a vydalo ovocie.

To je aj moja nádej: či je v telocvični, jedálni alebo v kultúrnom dome sto alebo dvesto detí, viem, že som tam kvôli jednému-dvom. Tí sa síce zaryto pozerajú do zeme (ako voľakedy ja), nespýtali by sa ani za svet (ako dobre im rozumiem), ale počúvajú. Možno som ten, ktorý im prišiel povedať vetu alebo dať jedinú informáciu, ktorú si zasunú do svojho vnútorného lega.

Na konci sa obyčajne fotievame. Tvárim sa patrične zodpovedne. Veď ktovie, či sa nefotografujem s budúcim prezidentom, olympijským víťazom alebo so svetovým inovátorom.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie