Denník N

Oživili betón. Vďaka baktériám vie materiál dorásť, využitie vidia pri samooprave puklín

Z „oživeného betónu“ možno vyrobiť formy prakticky ľubovoľných tvarov. Foto – CU Boulder College of Engineering and Applied Science
Z „oživeného betónu“ možno vyrobiť formy prakticky ľubovoľných tvarov. Foto – CU Boulder College of Engineering and Applied Science

Materiál by mal výrazne znížiť emisie CO2, ktoré vznikajú pri výrobe betónu. Slovenský vedec označil výskum za „významný počin“, no dodal, že je iba na začiatku a prípadnej aplikácii bude predchádzať ešte veľa práce.

Žiaden iný stavebný materiál sa v súčasnosti neprodukuje vo väčšom množstve ako betón.

„Ročne sa ho vyrobí viac ako sedem miliárd kubíkov,“ povedal o svetovej produkcii betónu dekan Stavebnej fakulty STU Stanislav Unčík.

Ide o také množstvo materiálu, z ktorého by sme každý rok okolo rovníka postavili dvadsať diaľnic s hrúbkou betónovej dosky 30 centimetrov, dodal pre Denník N vedec z STU.

Nenahraditeľný materiál

Prečo je betón taký úspešný?

„Technológia výroby je pomerne jednoduchá,“ povedal Unčík a dodal, že výhodou betónu je aj relatívna dostupnosť prírodných zdrojov na výrobu cementu, ktoré sa nachádzajú na celom svete, takže si nevyžadujú prevoz na veľké vzdialenosti.

Z betónu možno vyrobiť konštrukcie prakticky ľubovoľných tvarov, materiál je trvanlivý a odolný a odlišné typy betónu umožňujú betónovanie pri rôznych podmienkach, napríklad pri mraze alebo vysokých teplotách. „Dá sa vyrobiť od nízkych pevností 5 až 10 megapascalov, ktoré potrebujeme napríklad pri cementových stabilizáciách pod vozovky, až po vysokopevnostné betóny na úrovni 100 až 150 MPa,“ dodal Unčík.

Pre výborné technické vlastnosti a ľahkú dostupnosť je betón „nenahraditeľným materiálom a dnes bez neho nepostavíte prakticky žiadnu stavbu,“ myslí si dekan STU.

Stavebný inžinier Wil Srubar (vľavo) a Sarah Williamsová pózujú s „oživeným betónom“, ktorý vyvinuli s kolegami. Foto – CU Boulder College of Engineering & Applied Science

Jeden z najväčších producentov CO2

Vedec však dodal, že betón má aj tienistú stránku, ktorou je negatívny vplyv na životné prostredie.

„Na výrobu kubického metra betónu treba okolo 0,3 tony cementu, čo dáva viac ako dve miliardy ton cementu ročne. Na vyrobenie jednej tony cementu treba rozložiť vápenec, z ktorého sa uvoľní takmer jedna

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Technológie

Teraz najčítanejšie