Osvienčim – viac ako spomienka

Autor je podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za podporu európskeho spôsobu života.
Medzi jeho úlohy patrí aj koordinácia úsilia v boji proti antisemitizmu

Od hlavnej brány je to k medzinárodnému pamätníku, ktorý stojí na mieste nacistického koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka, menej ako kilometer.

Vzdialenosť, ktorú návštevník zvládne za desať minút.

Napriek tomu to nie je vôbec ľahké.

Na každom kroku popri koľajniciach, po ktorých vlaky viezli viac ako milión mužov, žien a detí na hroznú smrť, človeka desí z toho, ako mohli ľudia dovoliť masové vyhladzovanie iných ľudí. Zároveň si uvedomí mieru zodpovednosti nás všetkých nedovoliť, aby sa niečo také ešte niekedy opakovalo. Na pamätnej tabuli stojí: „Nech toto miesto naveky zostane výkrikom zúfalstva a výstrahou pre ľudstvo.“

Tento rok si pripomíname 75. výročie oslobodenia Osvienčimu. V Európe i mimo nej sa uskutoční množstvo spomienkových podujatí – jedinečná príležitosť ako vzdať úctu šiestim miliónom Židov a mnohým ďalším, ktorí boli zavraždení nacistami z dôvodu ich etnickej príslušnosti, pôvodu alebo viery. Príležitosť zamyslieť sa v dnešných dňoch nad holokaustom a jeho odkazom pre naše spoločnosti.

Príležitosť povedať: nezabúdame.

Iba to však nestačí. Na piatom svetovom fóre o holokauste, ktoré sa konalo 23. januára v Jeruzaleme, vyslala predsedníčka Európskej komisie spolu s predsedami Európskej rady a Európskeho parlamentu jasný signál: „Všetky členské štáty EÚ sú si zajedno v tom, že akákoľvek forma rasizmu, antisemitizmu a nenávisti nemá v Európe miesto a že urobíme všetko pre to, aby sme im čelili.“

Európa toho už urobila veľa. Šestnásť členských štátov EÚ už schválilo pracovnú definíciu antisemitizmu vypracovanú Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu, ktorá je nevyhnutným základom na identifikáciu a riešenie každej z foriem tohto fenoménu.

Napriek tomu treba urobiť viac. Počet útokov proti Židom totiž, žiaľ, narastá. V nedávnom rozsiahlom prieskume medzi európskymi židmi každý tretí uviedol, že musel čeliť narážkam pri nosení alebo ukazovaní predmetov, ktoré by ho mohli identifikovať ako Žida, na verejnosti.

Streľby v Halle a Bruseli sú smutným potvrdením toho, že antisemitizmus aj 75 rokov po holokauste stále pripravuje ľudí o život a ohrozuje základnú štruktúru našich spoločností. Ak totiž ozbrojený človek začne strieľať v synagóge počas sviatku Jom Kipur alebo v múzeu priamo v centre hlavného mesta Európy, neútočí iba na židovskú komunitu. Útočí na nás všetkých. Na naše základné hodnoty a princípy. Na jednotu, rozmanitosť a súdržnosť našich spoločností. Na všetko to, čo tvorí náš európsky spôsob života.

Ako rodák zo Solúna som si plne vedomý toho, ako veľmi židovská kultúra obohatila naše európske dedičstvo. No nezabúdam ani na mučivé následky holokaustu v meste, ktoré bolo kedysi prosperujúcim centrom života sefardských Židov a vďaka komunite hovoriacej jazykom ladino dostalo prezývku „Madre de Israel“ (matka Izraela).

Európska komisia zriadila nový tím, ktorý sa bude pod mojím vedením špecializovať na boj proti antisemitizmu a pomáhať a koordinovať úsilie všetkých členských štátov spojené s vypracovaním komplexných národných stratégií: od boja proti trestným činom z nenávisti a nenávistným verbálnym prejavom cez ochranu a integráciu židovských komunít až po vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti.

Bezpečnosť zostáva naďalej hlavným problémom židovských komunít. Preto pracujeme na dobudovaní bezpečnostnej únie EÚ, v ktorej bude mať každý Európan, bez ohľadu na svoju vieru, pôvod alebo bydlisko, pocit bezpečia a ochrany. Budeme naďalej podporovať členské štáty v ich úsilí predchádzať radikalizácii, bojovať proti nenávistným verbálnym prejavom na internete a zaručiť fyzickú bezpečnosť židovských komunít. Synagógy, komunitné centrá, školy a univerzity by mali byť miestami, kde sa židovská kultúra rešpektuje, študuje a oslavuje, a nie haní.

Zároveň musíme zintenzívniť naše opatrenia v oblasti vzdelávania ako nášho najdôležitejšieho preventívneho nástroja proti antisemitským incidentom v dlhodobom horizonte. Musíme učiť naše deti, informovať našich občanov, školiť zástupcov našich orgánov presadzovania práva a našej justície o holokauste a o moderných formách antisemitizmu. Školy a ambiciózny inkluzívny plán v oblasti vzdelávania totiž môžu byť kľúčové pre zmenu názorov a postojov. Aj tu môžu slúžiť programy Európskej únie v oblasti mobility študentov a výskumu ako cenná podpora stratégií členských štátov.

A napokon treba priznať, že antisemitizmus nie je iba európsky problém. Vyžaduje si celosvetovú reakciu, a preto musí Európska únia spojiť sily so všetkými krajinami a medzinárodnými organizáciami, ktoré sú pripravené postaviť sa za ľudské práva, naše hodnoty rovnosti, pluralizmu, rozmanitosti a za slobody náboženského vyznania a prejavu.

V pondelok 27. januára si ako zástupca Európskej únie prejdem spolu s tými, ktorí holokaust prežili, ako aj s vedúcimi politickými predstaviteľmi z celého sveta, tú cestu od „brány smrti“ po pamätník v Osvienčime, aby sme si uctili tých, ktorí na tomto mieste zahynuli, ale aj milióny ďalších, ktorí trpeli a aj dnes čelia hrozbe antisemitizmu.

Je to naša povinnosť.

Nielen nezabúdať, ale aj o tom hovoriť a proti tomu konať.