Denník N

Machala si nebral servítky ani vtedy, keď vedel, že ho nahrávam (+audio)

Drahoslav Machala u prezidenta Gašparoviča. Foto - TASR
Drahoslav Machala u prezidenta Gašparoviča. Foto – TASR

Drahoslav Machala mal cit pre jazyk a vedel vystihnúť atraktívne výrazy, z ktorých dokázal uštrikovat lákavý titulok.

Drahoslav Machala o mne kedysi napísal (v súkromnom liste vydavateľovi), že som stará koloniálna škola. To som ešte pracoval ako spravodajca Českého rozhlasu na Slovensku a pátral som, kde a ako vznikajú teórie o starých Slovákoch a o Svätoplukovi, ich kráľovi.

Pán Machala bol v tom čase poradcom premiéra Roberta Fica a písal mu, alebo aspoň pripravoval prejavy. Mal teda veľký vplyv na formovanie národnej politiky muža číslo 1. Bolo to obdobie veľmi vyhrotených slovensko-maďarských sporov, ktoré Robert Fico pravidelne ešte vyostroval. Kto si ešte spomenie, že slovenská polícia po rozhodnutí vlády odmietla vpustiť na Slovensko maďarského prezidenta?

V tom čase tiež Robert Fico s výraznou ideovou podporou ľudí z okruhu poradcu Drahoslava Machalu rozvíjal kult kráľa starých Slovákov. Práve to ma zaujímalo, a preto som sa s premiérovým poradcom zišiel.

 

Mal som celkom šťastie, málokomu sa podarilo urobiť s ním rozhovor. Sedeli sme na káve v Dome spisovateľov na Laurinskej v Bratislave a ja som ho ľahko provokoval. Zámerne hovorím ľahko, pretože Drahoslav Machala rozhodne nepotreboval žiadne silné podnety. Bol to človek veľmi energický a štartoval rýchlo.

Svojím spôsobom to bol náročný rozhovor, pretože pán Machala okamžite prechádzal do útoku. Veľmi rád polemizoval, a keď išlo o slovenskú vec, tak sa do diskusie pustil so všetkou vervou a trochu zaťato.

Predovšetkým ma však zaujalo, že si nebral servítky, aj keď vedel, že rozhovor zverejním. Napríklad o maďarskom prezidentovi Sólyomovi povedal, že mu kvapká na karbid. Tiež som sa dozvedel, že Robert Fico kopal ako amatérsky archeológ na Bojnej a našiel pluh.

Tam niekde videl Drahoslav Machala začiatky premiérovej cesty k záujmu o kresťanstvo a starých Slovákov. Bolo toho veľa, a tak som to neskôr spísal aj do jednej kapitoly v knihe Jánošíci s ťažkou hlavou. Potom som už dostal tú zaujímavú prezývku „Stará koloniálna škola“ (rozumej český kolonista).

Drahoslav Machala mal cit pre jazyk a vedel vystihnúť atraktívne výrazy, z ktorých dokázal uštrikovať lákavý titulok. Zapáčil sa mi trebárs Dvojitý Nelson pre Slovensko (zo strany Moskvy a Prahy).

 

Machalova snaha obhajovať slovenskú vec bola dojemná, trochu starosvetská a zrejme občas aj škodlivá. V každom prípade to myslel vážne, a preto sa nedal prehliadnuť. Neskôr som sa s ním pokúsil stretnúť ešte raz, aby som si ujasnil pár vecí, ale iba odpovedal „nemám záujem, dovidenia“ a položil telefón.

Keď som sa dozvedel o jeho skone, spomenul som si, že mám ešte v archíve záznam rozhovoru. Vypočul som si ho a mám pocit, že niektoré pasáže ani po rokoch nenudia. Veď Drahoslav Machala mal svojho času výrazný vplyv na slovenskú národnostnú politiku.

Vypočujte si ho tiež.

Ľubomír Smatana, stará koloniálna škola.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie