Fašisti nie sú partnermi na rokovanie
Kotlebovci sa nemajú premávať po Prezidentskom paláci, podávať si ruky s prezidentom, tobôž s ním rokovať.
Autor je politológ
Štyri roky jedným okom sledujem dišputy o správaní sa k extrémistom. Máme s nimi diskutovať alebo ich máme ignorovať a tak podobne a stále dokola. Na dlhé zimné večery sú to parádne diskusie, super argumenty na jednej i na druhej strane. Niekedy sú to intelektuálne hody.
Neotriaslo to však mojím presvedčením a nezačal som mať pochybnosti. Proti fašistom je potrebné spoločensky a politicky bojovať. Každá verejná diskusia, komentár v médiách, nová publikácia alebo politické vyhlásenie, ktoré brojí proti akejkoľvek forme extrémizmu – to sa ráta.
Ráta sa aj presviedčanie sympatizantov Kotlebovej strany v uliciach, krčmách a dobre pripravená oponentúra v politickej diskusii voči zástupcovi tejto strany v médiách. Ale nikdy netreba prekročiť istú čiaru. Keď ich už štátne orgány a súdy, bohužiaľ, legalizovali a voliči vo voľbách týchto odporcov demokratických hodnôt legitimizovali, neostáva ani slovenskej parlamentnej demokracii nič iné ako koncept takzvanej brániacej sa demokracie, ktorá pomocou mocenských prostriedkov zápasí proti svojim ideovým protivníkom.
Vedomé ignorovanie je jedným zo základných spôsobov, aby aspoň symbolicky nezískali morálne požehnanie štátu. Každému musí byť jasné, že sú to akísi hochštapleri mimo hlavného prúdu, s ktorými štát prostredníctvom najvyšších ústavných činiteľov opovrhuje, lebo to je posledná možnosť obrany.
Argument prezidentky Čaputovej o tom, že vstúpi do rokovania s Marianom Kotlebom ako lídrom prípadnej víťaznej strany v parlamentných voľbách, pretože to považuje za prejav rešpektu k vôli ľudí a navyše sme parlamentnou demokraciou, nie je správny. Kotlebovcom štát prejaví dosť vážnosti už tým, že im
