Denník N

Prinášame dva príbehy kapiel, ktoré by chceli preraziť. Ich skúsenejších kolegov sme sa pýtali, čo by nielen im poradili

Diváci na koncerte na festivale Pohoda. Ilustračné foto - TASR
Diváci na koncerte na festivale Pohoda. Ilustračné foto – TASR

Fortuan je mladá pop-rocková skupina z Bratislavy. Skupina Ostrov je roky fungujúca gitarová kapela z Popradu. Obe majú ambície uspieť. Prvá na svoj album ešte len čaká, druhá vydáva už štvrtý. Ich členovia prezrádzajú, ako začínali a s čím sa boria. A čo všetko ešte musia urobiť? Odpovedajú im tí, ktorí si už dokázali nájsť svoje publikum.

Stretnú sa účtovník, šofér, programátor a projektant bazénových technológií a… Nejako takto by sa mohol začínať vtip s dobrou pointou. V skutočnosti to nie je vtip, ale mladá kapela. Volá sa Wooders, donedávna cvičila v lacno prenajatej obrovskej suterénnej miestnosti v Zohore, hrá prevzaté hity od 50. rokov minulého storočia až po dnešok na svadbách, zábavách, stužkových aj firemných akciách. Ročne odohrá okolo 50 troj- až štvorhodinových koncertov.

Odmyslime si teraz toho šoféra, ostatní traja členovia ostávajú. Vymýšľajú vlastné pesničky, ich koncertné vystúpenie je oveľa lacnejšie a podarí sa tak raz mesačne. Táto skupina sa už volá Fortuan a verí, že raz prerazí.

Aká cesta k tomu vedie, sme hovorili s 25-ročným spevákom a gitaristom Jakubom Hančinom a 28-ročným gitaristom Tomášom Marikovičom.

Stačia aj lacné nástroje

Tomáš začal s aktívnym hraním na hudobnom nástroji pomerne neskoro, ako 15-ročný. Brzdilo ho, že je ľavák. „Nevedel som si predstaviť, aké je to mať struny naopak, a tak som to odkladal, kým mi otec tie struny neprehodil.“

Ako každý gitarista začínal s krvavými a odratými prstami. V tom čase počúval Metallicu a Iron Maiden, postupne však mäkol smerom k Markovi Knopflerovi a kapele Toto.

Jakub odmalička vyrastal na Stingovi a R. E. M., ktorých počúval otec, v desiatich rokoch prišla metalová fáza. „Mal som dlhé vlasy a všetci si mysleli, že som dievča.“ S gitarou začal v dvanástich rokoch, keď sa zunovala jeho sestre.

Prvý nástroj stál sto eur a dostal ho na Vianoce. Dodnes si myslí, že nemá zmysel, aby rodičia deťom kupovali drahé veci. „Nech cvičia na lacných, pokojne aj z druhej ruky, a ak pri tom vydržia, môžu im kúpiť lepšie. Väčšinu detí to totiž časom prejde. Prvotné nadšenie opadne pomerne skoro a hrať ostanú len tí, ktorí naozaj chcú,“ spomína Jakub.

S Tomášom sa spoznali na gymnáziu, kam chodili do rôznych ročníkov. Tomáš mal školskú kapelu, s ktorou hrával tvrdé veci, a na jej skúškach vtedy fascinovane vysedával aj Jakub. Neskôr ho dokonca začal učiť hrať na gitaru, až sa spolu v roku 2014 stretli v skupine Wooders.

Koncerty a internet

Ako sa dostali k prvým kšeftom? „Oslovili sme kluby v Bratislave a chodili do nich hrávať pravidelne. Ľudia si na nás postupne zvykli a začali nás volať aj na svadby, zábavy a iné akcie. Takto nás objavili aj iné bary. Pomohol nám aj web, keďže cez Google na nás narazí asi každý, kto hľadá v kategóriách zábavových kapiel. Pomáhala aj reklama na facebooku a dnes už pomáha najmä dobré meno, teda že ľudia si nás vzájomne odporúčajú,“ vysvetľujú chalani.

Od začiatku razili cestu, že nebudú hrať zadarmo ani za takzvané „cesťáky“, čiže cestovné náklady. „Trvali sme na honorároch. Dídžeji pýtajú od 300 do 1000 eur, eventové kapely od 200 do 2000 eur, my pýtame od 400 do 1000 v závislosti od vzdialenosti miesta a dĺžky koncertu.“

Kým iné kapely sa čo najvernejšie snažia napodobniť originály, oni sa rozhodli inak. „Robíme vlastné akustické aranžmány, čiže to znie inak. Snažíme sa dať tomu vlastnú pridanú hodnotu. Ak hráme Bruna Marsa, musí to znieť ako on, ale zároveň inak, ak Red Hot Chili Pepers, platí to isté.“

Vlastná tvorba

Po štyroch rokoch hrania sa čoraz častejšie stretávali s otázkami publika, či nemajú aj vlastné skladby. Ak nepočítali individuálne domáce pokusy, ktoré nikdy nedotiahli do konca, nemali. K tomu sa pridal pocit, že stále hrajú v tých istých baroch a nikam sa hudobne neposúvajú. A tak v roku 2018 vznikol Fortuan.

„Jediný, kto sa z Wooders nechcel finančne ani kreatívne podieľať na vlastnej tvorbe, bol basgitarista, ťaháme to v tomto smere bez neho. Koncerty však s nami hráva a vypomáha nám aj s basovými linkami pri nahrávaní v štúdiu. Čo zarobíme so skupinou Wooders, to investujeme do Fortuanu,“ hovorí Jakub.

Tomáš dodáva, že za tým nie je žiadny kalkul, „že budeme známi a úspešní, ale baví nás to a teší nás, ak sa to páči aj ľuďom. Treba to vyskúšať a buď sa to podarí, alebo nie. Aspoň si nebudeme môcť vyčítať, že sme to neskúsili.“

Texty v angličtine sa nám píšu ľahšie

Všetky piesne Fortuanu majú texty v angličtine. Aký to má zmysel, keď takých je veľa a písať lepšie texty v cudzom ako v rodnom jazyku je prakticky nemožné? „Máme radi slovenčinu ako spevavý jazyk, ale napísať dobrý slovenský text

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie