Denník NBez skutočného palestínskeho štátu to nepôjde a Trumpov taký nie je

Peter MorvayPeter Morvay
Donald Trump a Benjamin Netanjahu. Foto - TASR/AP
Donald Trump a Benjamin Netanjahu. Foto – TASR/AP

Aj Izrael musí urobiť ústupky, hoci je pochopiteľné, že Palestínčanom nedôveruje a bojí sa o svoju bezpečnosť.

Pozitívom mierového plánu Donalda Trumpa je uznanie potreby existencie samostatného palestínskeho štátu, jasná požiadavka vzdania sa terorizmu a prísľub masívnych investícií do tohto nového politického útvaru. Nič z toho v súčasnosti nie je samozrejmosť.

Západ dlho prehliadal a čiastočne dodnes prehliada podporu terorizmu a extrémizmu zo strany ním spolufinancovanej palestínskej samosprávy. Ešte pred niekoľkými rokmi panoval medzi hlavnými izraelskými stranami v podstate konsenzus o tom, že by vedľa seba mali existovať dva samostatné štáty, izraelský a palestínsky. Po skúsenostiach s nikam nevedúcimi rokovaniami a neustálou teroristickou hrozbou dnes už s podporou samostatného palestínskeho štátu z bezpečnostných dôvodov váha aj izraelská ľavica a jej voliči.

Investície sú však iba sľubom, ktorý môže, ale nemusí byť splnený. A tým sa zároveň pozitíva končia. Trumpom navrhovaný palestínsky štát nie je práve životaschopný. Problém so životaschopnosťou by síce mal pri akýchkoľvek hraniciach, v ktorých by mohol reálne vzniknúť, ale Trumpova verzia je najhoršia zo všetkých, ktoré zatiaľ Palestínčania dostali. V mnohých ohľadoch by to bola skôr karikatúra štátu.

Na jednej strane sa nemajú čo sťažovať, v minulosti mali príliš veľké oči a odmietli aj seriózne a výhodné ponuky. Po druhej svetovej vojne dlho odmietali dokonca aj štát v hraniciach z roku 1967  1949 (opravené autorom v stredu 19:55), ktoré dnes považujú za posvätné. Na druhej strane majú Palestínčania na vlastný štát nárok a majú nárok aj na serióznu ponuku.

A vážne myslený návrh musí vychádzať z toho, čo je realitou v súčasnosti. To znamená, že musí nutne obsahovať aj ústupky Izraela, ktorý pod vedením Benjamina Netanjahua stráca akékoľvek zábrany pri zakladaní nových osád a zaberaní ďalších palestínskych území.

Typickým príkladom nutného kompromisu je Jeruzalem. Izrael naň má nepomerne silnejší historický nárok, nežijeme však v časoch kráľa Šalamúna. Dnes je mesto spola palestínske a treba nájsť riešenie pre obe strany.

Netreba si robiť ilúzie, ani spolunažívanie dvoch štátov vedľa seba by nebolo ideálne a bezproblémové, iná cesta však nie je. A oba musia stáť na reálnych základoch.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].