Denník N

Kočnerova knižnica

Osobne mám najradšej familiárne oslovenie pána generálneho prokurátora.

Asi o máloktorú súkromnú knižnicu je v posledných mesiacoch taký záujem ako o tú Kočnerovu. Bola zriadená čisto účelovo s cieľom kedykoľvek svojmu majiteľovi dobre poslúžiť. Viem si predstaviť, koľko potešenia mu za všetky tie roky spôsobila a s akým nadšením si postupne prikupoval nové a nové zberateľské prírastky.

Ako bibliofil tomu trocha rozumiem. Každá položka má svoju nadobúdaciu a… obchodnú hodnotu. Bolo by však hriechom mať doma také poklady a nepochváliť sa nimi. Povedané jeho slovami: „Je fajn sedieť za stolom, usmievať sa na nich a pod stolom ich držať za gule.“ Priam vidím tú blahosklonnú rozšafnosť: „Povedzte, koho chcete ešte počuť? Fica? Sulíka? Glváča? Trnku? Hahá. Danka? Áno, ten je zvlášť výživný… A koho ešte? Mám ich tu všetkých – politikov, sudcov, prokurátorov, novinárov… To sa nasmejete.“ Musí byť otravné nechať si všetku tú nádheru iba pre vlastné potešenie. Človek si predsa zaslúži trocha… obdivu. Také dobré obchody vďaka svojej unikátnej zbierke urobil.

Mnohé perly „Kočnerovej knižnice“ už zľudoveli –

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kočnerova Threema

Komentáre

Teraz najčítanejšie