Denník N

Infektológ: Je tu nádej, že nakazených koronavírusom je viac, než je počet dokázaných prípadov

Infektológ Ladislav Machala. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta
Infektológ Ladislav Machala. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

„Možno nás nový koronavírus nemilo prekvapí, ale myslím, že zaujímavejšia bude aj naďalej chrípka,“ vraví expert na infekčné choroby Ladislav Machala.

V rozhovore pre český Deník N vysvetľuje, prečo zatiaľ ostáva miernym optimistom, ako sa kmene chrípok za posledných sto rokov striedali a ktoré domáce zviera sa ako jediné dokáže nakaziť ľudskou aj vtáčou chrípkou.

Keď prebiehala pandémia choroby SARS, teda koronavírusovej infekcie, ku ktorej sa 2019-nCoV prirovnáva, boli ste vtedy v pražskej Nemocnici Na Bulovke vedúcim oddelenia, na ktorom boli izolované podozrivé prípady. Mali ste ich vtedy veľa?

V roku 2003 bolo na našom oddelení v karanténe niekoľko desiatok ľudí. Išlo najmä o ľudí, ktorí prileteli z Číny a kašľali. U nikoho sa však SARS nepreukázal. Rovnako tak sa v Česku nikdy nepotvrdil MERS ani ebola. Žiadna z týchto hrozieb, ktoré sa šírili vo svete, sa u nás doteraz nepotvrdila.

Vedúcim tohto oddelenia dnes už síce nie ste, pracujete ako šéf AIDS centra, ale infektológiu vyučujete medikov, ste jej neúnavným popularizátorom a novinky v odbore pozorne sledujete. Máte tentokrát obavy?

Som mierny optimista. K infekciám však pristupujem s rešpektom. Nikdy ich nepodceňujem.

Vďaka čomu ste zatiaľ mierny optimista?

Vychádzam zo skúseností so SARS a MERS. Karanténne opatrenia nakoniec boli schopné eliminovať ich, obe choroby vyšumeli. Navyše dnes sú medicínske, technologické, materiálne aj diagnostické možnosti zasa oveľa ďalej. Vďaka molekulárnym metódam môžeme sledovať evolúciu patogénu od jednej osoby k druhej.

V kútiku duše tiež dúfam, že Čína, ktorá SARS pred rokmi podcenila, dnes chce ukázať, ako razantne vie zasiahnuť.

Dôverujete informáciám z Číny?

Dôverujem čínskym vedeckým informáciám. Čítal som dva články v elektronickej verzii časopisu Lancet, ktoré pôsobili veľmi vierohodne. Zatiaľ však vieme málo. Máme málo dát. Až bude viac chorých, bude aj viac analýz. Viac budeme vedieť v horizonte dvoch-troch mesiacov.

Zatiaľ mám dojem, že katastrofické scenáre sú predovšetkým dielom doteraz asi najvyššej a najrýchlejšej informovanosti, s akou sme sa kedy pri nejakej epidémii stretli. Je okolo toho celkom logicky väčší humbug.

Optický klam?

Azda. Som presvedčený, že situácia sa javí horšie, než naozaj je. Dnes – ako povedal epidemiológ Joshua Lederberg, nositeľ Nobelovej ceny – obletí „prízrak katastrofickej epidémie svet rýchlosťou tryskového lietadla“. Keby pred dvesto rokmi v Číne zomrelo dvestotisíc ľudí na respiračný vírus, buď sa to nedozvieme vôbec, alebo s niekoľkoročným oneskorením.

Lenže by nás to ani neohrozovalo.

Samozrejme. Súčasná civilizácia je veľmi zraniteľná. Ale istou nádejou ma napĺňa možnosť, že v skutočnosti je nakazených oveľa viac, než sú doterajšie čísla preukázaných prípadov.

Také čosi vás napĺňa nádejou?

Áno. Je totiž možné, že nakazených sú desiatky, stovky tisíc, z ktorých väčšina ani nekýchla. Alebo kýchali tak málo, že ani nešli k lekárovi, a dnes už sú možno

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Rozhovory

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie