Zjednodušenie alebo holá nepravda?

Autor je filozof, publicista, politik

Záujem zostať pri moci logicky tlačí Fica ku Kotlebovi. Na túto logiku som upozornil ešte v auguste minulého roka v rozhovore pre Sme. Fico si odpísal koaličný potenciál so všetkými okrem Kotlebu a Harabina. Pellegrini to nedokázal zvrátiť, a tak je to jediná z Ficových možností, ako zostať pri moci. Čo vôbec nevylučuje možnosť, že sa Smer rozhodne pre opozíciu. No ak sa tak stane, bude to krajné riešenie a proti Ficovej vôli. Evidentný neúspech Harabina navyše ešte viac zužuje šance Fica len na Kotlebu… Iba mimochodom, nárast Kotlebových preferencií by som nepreceňoval, je len priamo úmerný poklesu Harabina.

Fico tejto realite prispôsobuje svoju (chybnú) stratégiu. A súhlasím s Martinom M. Šimečkom, že Fico a Blaha vysielajú takéto signály. Napokon, na Blahove profašistické sklony upozorňujem už od posledných volieb.

Ale to je jediná vec, s ktorou sa dá v spomenutom článku Šimečku súhlasiť. Aby zdôvodnil aj akúsi hlbšiu afinitu medzi Smerom a kotlebovcami, načrie do dejín a tvrdí, že v nich (tých slovenských) „hlavný spor vždy prebiehal medzi nacionalistami a demokratmi. Nacionalizmus sa u nás stal historickou antitézou k demokracii.“ – tvrdí Šimečka.

To by znamenalo, že komunisti, ktorí neboli nacionalistami (a tých bolo veľa), boli demokrati. To by ďalej znamenalo, že československí komunisti, ktorí súdili a popravovali Slovákov za nacionalizmus (prirodzene, buržoázny), boli demokrati… A tak by sa dalo v absurditách, ku ktorým toto tvrdenie vedie, pokračovať.

Slovenskí komunisti svoju vernosť „sovietskej totalite“ nezdôvodňovali „mýtom o národe“ – ako zasa tvrdí Šimečka, ale mýtom o