Tunisko čakajú ťažké časy, príde o turistov, ktorých veľmi potrebuje

Keď sa Ibrahim el-Ghoul od svojho šéfa dozvedel, že na pláži El Kantoui vyčíňa terorista, neváhal ani sekundu.

„Mojou prvou myšlienkou bolo, že toto je moja práca a našich hostí musím ochrániť,“ vysvetľoval 18-ročný mladík pre britský denník Telegraph. Najskôr vlastným telom zachránil skupinu zahraničných turistov, potom začal naháňať samotného útočníka.

„Hádzal som po ňom všetko, čo mi prišlo pod ruku. No on sa len usmieval a povedal mi: ’Nie som tu, aby som ťa zabil. Otoč sa a choď domov.’“

Viacerí turisti cez víkend hovorili o odvahe a pomoci Tunisanov, čo sa holými rukami snažili teroristu, ku ktorého činom sa prihlásil Islamský štát, zastaviť. Ani to však zrejme nezmení dôsledky piatkového útoku – že Tunisku sa bude väčšina turistov v najbližších rokoch vyhýbať.

Útok na ekonomiku

Pre severoafrický štát, ktorý má už teraz ekonomické problémy, to znamená katastrofu. Najmä preto, že sa do veľkej miery spolieha práve na výnosy z turistického ruchu. Nehovoriac o tom, že zamestnáva 14 percent miestnych obyvateľov. A o tom teroristi dobre vedia.

„Jedna z hlavných vecí, ktorú dosiahnete útokom na turistický priemysel v krajinách, čo sú od neho skutočne závislé, je, že v podstate útočíte na samotnú ekonomiku štátu,“ povedal pre CNN Alexander Meleagrou-Hitchins z Medzinárodného centra pre štúdium radikalizácie.

Keď koncom 90. rokov pri podobnom útoku zabili teroristi v egyptskom Luxore takmer 60 zahraničných turistov, do Egypta ďalší rok prišlo o polovicu menej dovolenkárov. Tento rok pritom už v Tunisku teroristi na turistov útočili – v marci zabili dvaja útočníci v hlavnom meste 22 ľudí.

V piatok zomrelo ďalších 38 a to sa s veľkou pravdepodobnosťou odrazí aj na nižšom záujme dovolenkárov o Tunisko. Na dovolenke sa väčšina ľudí nechce báť o vlastný život.

Vie to aj tuniská vláda, ktorá okamžite po útoku vyhlásila, že sprísni bezpečnostné opatrenia. Ulice populárnych letovísk by mali strážiť aj vojaci a turistická polícia dostane po prvýkrát do rúk zbrane.

Miestna vláda zároveň odmieta, že na útok teroristu reagovala neskoro. Hovorca tuniského ministerstva vnútra pre agentúru AFP povedal, že polícia na miesto dorazila „do siedmich až ôsmich minút“, svedkovia však tvrdia, že útočník vyčíňal viac ako polhodinu.

Bezpečnosť nestačí

Viacerí analytici však upozorňujú, že bezpečnosť v Tunisku nezabezpečia len početnejšie a lepšie vyzbrojené hliadky.

V krajine je nezamestnaných viac ako 40 percent mladých Tunisanov a ich vyhliadky nie sú dobré, pretože ekonomike sa nedarí. To je voda na mlyn pre islamistické skupiny, ktoré tak môžu využiť frustráciu mladých mužov na ich radikalizáciu. Už niekoľko rokov sa to aj deje, z Tuniska odišlo do Sýrie, Iraku či Líbye bojovať najviac mužov spomedzi všetkých krajín, je ich najmenej 3-tisíc.

„Vojenská pomoc síce posilní schopnosť Tuniska reagovať na útoky extrémistov, no štát stále nie je schopný pochopiť motívy, prečo sa ľudia radikalizujú, a navyše zdržiava aj ekonomické reformy,“ napísal Siddhartha Mahanta z magazínu Foreign Policy.

Príklad Egypta ukazuje, že turisti sa vedia vrátiť aj do krajín, ktoré predtým nepovažovali za bezpečné. To si však vyžaduje určitý čas, ktorý tuniská vláda nemusí mať.

Z úspešného príkladu Arabskej jari, kde umiernení islamisti dokázali spolupracovať so sekulárnymi stranami, sa pre ekonomické problémy môže stať krajina, kde sa ľudia budú opäť búriť.