Dr. Meď sa nakazila koronavírusom, pád cien priemyselných kovov naznačuje problémy

Autor je ekonóm

O čo ide: Londýnsky index LMEX (London Metals Exchange Index) klesol na najnižšiu úroveň od roku 2016 pri najvýraznejšom 11-dňovom prepade od roku 2011. Index sa považuje za barometer cien priemyselných kovov obchodovaných na komoditných trhoch. Mapuje ceny medi, hliníka, olova, zinku a niklu.

Prečo je to dôležité: „Meď je jediným kovom, ktorý dostal doktorát z ekonómie,“ hovorí starý vtip komoditných obchodníkov. Tento prívlastok si meď vyslúžila tým, ako dobre dokázala v minulosti signalizovať budúce smerovanie sily ekonomiky.

V prípade medi, ale aj ostatných priemyselných kovov, pochádza väčšina dopytu z reálnej ekonomiky. Oživenie globálnej priemyselnej produkcie preto sprevádza aj nárast dopytu po kovových výrobných vstupoch. Na rozdiel od drahých kovov možno predpokladať, že hlavným motorom trhových zmien nie je špekulatívne obchodovanie.

V nedávnej minulosti ceny priemyselných kovov správne predpovedali blížiace sa spomalenie v druhom štvrťroku vlaňajšieho roka. Následná reakcia centrálnych bánk prispela k tomu, že v druhom polroku sa priemyselné kovy obchodovali v širokom, no mierne nahor stúpajúcom pásme.

Nárast na takmer 9-mesačné maximá prišiel len na prelome roku. Uprostred januára dosiahol dopyt po medi a iných priemyselných kovoch niekoľkomesačné rekordy.

K optimizmu vtedy prispel najmä podpis prvej fázy obchodného zmieru medzi USA a Čínou.

Od zverejnenia prvých správ o výskyte koronavírusu však nabralo smerovanie obchodovania s priemyselnými kovmi znepokojivý smer.

Čo možno očakávať: Aj tento vývoj je vhodným pripomenutím, ako výrazne sa zmenila globálna ekonomická váha Číny od roku 2003. Teda od výskytu pandémie vírusu SARS.

Čína sa v súčasnosti podieľa na celosvetovej spotrebe priemyselných kovov viac než 40 percentami. V roku 2003 to pritom v prípade niklu bolo len okolo jednej desatiny celkového globálneho dopytu.

V prípade medi, ktorý je charakteristický aj pre ostatné priemyselné kovy, poskočil podiel Číny z 20 % v roku 2003 na viac než polovicu celosvetovej spotreby.

Ešte pred dvoma mesiacmi signalizoval vývoj ceny medi nádeje na novoročnú stabilizáciu svetového priemyslu. V očakávaní pokroku v americko-čínskych obchodných vzťahoch cena medi v úvode decembra vzrástla nad svoj 200-dňový kĺzavý priemer. Ten technickí analytici považujú za dôležitý signál pre pokračujúce zisky.

Len deň po podpise prvej fázy obchodného zmieru medzi Čínou a USA, 16. januára, sa cena medi šplhala na najsilnejšie úrovne od vlaňajšieho apríla.

Nádeje pre ďalší rast cien medi sa skončili už o pár dní, keď sa 20. januára objavili prvé správy o koronavíruse. Prepad cien medi aj ostatných priemyselných kovov odvtedy pokračuje. Prelomil znova 200-dňový priemer a má za sebou tak už najprudší 11-dňový pokles od roku 2011.

Vzhľadom na rýchlejšie tempo šírenia koronavírusu, ale aj vzhľadom na nepomerne väčšiu váhu čínskej ekonomiky, je preto namieste nepodceňovať varovania niektorých ekonómov, že ekonomické dôsledky tejto epidémie môžu byť väčšie než v prípade vírusu SARS v roku 2003.