Denník N

Grécke euro je tu

Úplne celá suma, ktorou ručíme za grécky dlh, asi nebude stratená, ale pôjde o desiatky percent z nej.

Autor je analytik INESS

Udalosti okolo gréckej krízy nabrali cez víkend bleskový spád. Premiér Tsipras vyhlásil referendum na budúcu nedeľu, čím prakticky oznámil, že Grécko splátku Medzinárodnému menovému fondu do utorka nezaplatí a starý program zanikne. Obyvatelia zobrali bankomaty útokom. Európska centrálna banka odmietla ďalej bankám zvyšovať núdzovú likviditu ELA (už minulý týždeň ju zvyšovala závratným tempom o miliardu denne) a bolo rozhodnuté. Peniaze sa po piatich rokoch gréckej krízy minuli.

V pondelok ostali banky zavreté a bankomaty vydávali maximum 60 eur na účet denne. Vnútroštátny internetbanking funguje, ale peniaze sa nedajú elektronicky posielať mimo Grécka. Opatrenie má trvať týždeň, ale realita bude asi iná. Cyperské „dočasné“ kontroly kapitálu trvali nakoniec tri roky.

Grécke euro

V eurozóne tak vzniklo nové euro – grécke. „Normálnym“ eurom zaplatíte všade a všetko, gréckym sa dá platiť len v Grécku. Grécke euro nemá inú farbu ani vôňu ako normálne euro, ale nedá sa ním z Grécka kúpiť auto v Berlíne či byt v Paríži.

Hrubé scenáre vývoja sú dva, ale na ich pravdepodobnosti sa ma nepýtajte. Prvým je akýsi kvázi cyperský scenár. Merkelová s Hollandom si dajú bleskový rokovací maratón, vymyslia kompletne nový balík pôžičiek a grécka vláda ho bez výhrad podpíše. Grécko vďaka nemu uhradí júnovú splátku menového fondu (Grécko bude mať mesiac na nápravu omeškania) aj júlovú splátku dlhopisov, ktoré drží Európska centrálna banka. Karavána polomŕtvych tiav pôjde ďalej.

Druhou možnosťou je odchod z eurozóny. Ešte pred ním Grécko upadne do polobdelého spánku. Zavedie akúsi paralelnú drachmu pre vnútroštátne použitie, ale oficiálne neprestane byť súčasťou eurosystému. S odchodom krajiny z eurozóny nikto oficiálne nikdy nepočítal, preto sa akékoľvek pravidlá budú musieť vymýšľať za pochodu, čo môže trvať mesiace.

Mali sme to spraviť v roku 2010

Bez ohľadu na konkrétny scenár jedna udalosť nastane určite. Nemalá časť gréckeho dlhu sa bude musieť odpísať. To sa malo spraviť už v roku 2010, keď bol dlh nie 180 percent, ale 120 percent HDP a mal hodnotu o sto miliárd eur nižšiu. Vtedy však ešte väčšinu dlhu vlastnili svetové finančné inštitúcie. Tie sme však eurovalmi z ich chybných investícií vykúpili a dnes tri štvrtiny gréckeho dlhu ležia na pleciach daňových poplatníkov.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko? Nie je príliš džentlmenské napísať „my sme to vraveli“, ale neudržím sa. Ešte pred prvým defaultom v roku 2012 sme založili projekt eurokriza.sk a Účet za euro, kde sme varovali pred expozíciou slovenských daňovníkov voči trvalo neudržateľnému gréckemu dlhu. Dnes Grécku ručíme za 1,6 miliardy cez dočasný euroval a 1,5 miliardy je naša expozícia cez pohľadávky ECB a eurosystému voči Grécku. Videli to viacerí ekonómovia, analytici aj občania – vlastne všetci, ktorí vidieť chceli.

Úplne celá suma asi nebude stratená, ale pôjde o desiatky percent z nej. Pritom tieto peniaze budeme musieť ešte len zohnať, pretože dosiaľ sme do Grécka posielali len garancie, peniaze posielal euroval. Straty budú rozložené na niekoľko rokov a nebude to pre Slovensko žiaden náhly šok. Taký prvý poplatok za eurodobrodružstvo.

Grécko prehrmí. Tá skutočná otázka je, čo táto situácia spraví so zvyškom PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko, Španielsko). Bude Grécko výstrahou alebo povzbudením? V októbri sú voľby v Portugalsku, o pár týždňov neskôr vo štvrtej najväčšej ekonomike eurozóny, Španielsku. Syrizu eurozóna prežije, no Podemos už nemusí.

Teraz najčítanejšie