Denník N

Od originálu ku kópii a od kópie k originálu

Dorota Filová – Rudolf Fila: Vermeer van Delft: Veselé šitie, olej na dreve, 2002.
Dorota Filová – Rudolf Fila: Vermeer van Delft: Veselé šitie, olej na dreve, 2002.

Odovzdanie poznaného ako súčasť života a tvorby Doroty Filovej. Kniha Premeny času pokrýva tri okruhy reštaurátorkinho diela.

Kniha Dorota Filová. Premeny času (Fidat, zostavil Vít Fila) je neokázalou poctou osobnosti a tvorbe tejto akademickej maliarky. Reštaurátorská legenda má za sebou celoživotné dielo, aké by si okrem jednoznačného uznania odbornej obce zaslúžilo monumentálnejšiu publikáciu. Ale či by s tým sama Dorota Filová súhlasila?

V povahe profesie reštaurátora je obsiahnutá v prvom rade pokora k originálu a jeho autorom. Čím je reštaurátor skúsenejší, tým citlivejšie pristupuje k zásahom na diele, s ktorým sa zoznámil do najintímnejších podrobností. Diagnostika stavu pamiatky je porovnateľná s vyšetrením pacienta, ktorému treba pomôcť – niekedy slovom, inokedy liekmi, v nevyhnutnom prípade operáciou až amputáciou. Reštaurátor-lekár sa musí rozhodnúť, berie na seba zodpovednosť za jedinečnú a nenahraditeľnú pamiatku.

Aj veľmi poškodený obraz, ikona či socha sa dajú zachrániť, dôležité je ako. Kvalitu prinavrátenia krásy a zručnosti starých majstrov určí predovšetkým múdrosť reštaurátora, kombinácia umeleckohistorického vzdelania a zvládnutia výtvarných techník. Tí najlepší majú navyše dar mimoriadneho reštaurátorského nadania a intuície, čo Dorota Filová veľakrát preukázala pri záchrane takmer zničených pamiatok (napríklad ikony z východného Slovenska alebo maľby na skle z Tekovského múzea).

Traja svätci. Ikona po vytmelení (18. storočie, temperová maľba na dreve, reštaurované v rokoch 1991-1992) a po reštaurovaní.

Spoločné potešenie

Kniha Premeny času (názov je parafrázou predchádzajúcej knihy manželov Filovcov Premeny. Kópie, citácie, premaľby, Petrus 2005) pokrýva tri okruhy reštaurátorkinho diela sprevádzané menšími textami. Rozhovor Petra Uličného s Dorotou Filovou o jej živote a práci uvádza najrozsiahlejšiu časť publikácie – ukážky náročných reštaurátorských projektov z rokov 1963–1993 v jednotlivých fázach záchrany s krátkymi anotáciami o reštaurovanom artefakte a použitých technikách (autori textov Dorota Filová a Milan Augustín).

Sú medzi nimi drevené polychrómované plastiky a tabuľové maľby zo stredovekých oltárov, obrazy z 18. storočia s kurióznou premaľbou (maltézsky kríž zmenený na biskupský na portréte Pavla Zichyho) či „poranením“ (portrét Jána Pálffyho ako dieťaťa) alebo úplne nečitateľná olejomaľba bitky s Turkami z okruhu J. Curtoisa zo 17. storočia, ktorým reštaurátorka zázračne vrátila pôvodnú podobu. Obdiv vzbudzuje popis a obrazová dokumentácia niekoľkoročného reštaurovania súvislo premaľovaného a značne poškodeného obrazu na dreve Svätá rodina od Bonifazia Veroneseho (okolo 1530) zo zbierok SNG, ktorému inštitúcia zaslúžene venovala samostatnú výstavu v roku 1981.

Druhá časť knihy, uvedená esejou Martina Kaňucha a Petra Michaloviča Od originálu ku kópii a od kópie k originálu, sa venuje kópiám obrazov starších aj novších majstrov, ktoré Filová maľovala od študentských čias, a ich transformáciám manželom maliarom Rudolfom Filom od polovice 70. rokov.

Kopista je dnes reliktom, iba občas stretnete v múzeu niekoho, kto to robí pre pochopenie ducha maľby a jej techniky. V roku 2005 sa na Bratislavskom hrade uskutočnila výstava 23 takýchto spoločných obrazov-kópií diel stredovekých maliarov až po Braqua, ktoré Rudolf Fila zmenil intervenciami a premaľbami na autonómne výtvarné diela. V kontexte tvorby Doroty Filovej išlo o niečo ako rozmar, keď v porovnaní s dôslednou záchranou originálu reštaurátorka-autorka kópie súhlasila so zásahmi spoluautora a zdá sa, že obaja z toho mali rovnaké potešenie…

Madona zo Stulian, počas odstraňovania premalieb, detail, 15. storočie, reštaurované v roku 1971, a po reštaurovaní.

Záujem o budhizmus

Tretia časť dokumentuje záujem Filovej o budhistický závesný obraz thangku. V štúdii Vzácná thangka Bardo thödol religionista Luboš Bělka vysvetľuje vzťah textu, rituálu a obrazu v tibetskom budhizme a opisuje thangku ako obrazovú interpretáciu pôvodného tibetského textu Bardo thödol. Chváli pôvodnú slovenskú monografiu o Tibete vydanú vďaka rodine Filovcov v roku 1996, v nej sa tento text objavuje po prvýkrát v strednej Európe.

A nielen to. Filová sa podujala identifikovať viaceré zo 113 postáv zobrazených na závesnom obraze na koži s rozmermi 1280 x 810 mm. Táto thangka je výnimočná použitým materiálom (obvyklým je plátno), ale aj neortodoxnou verziou Bardo thödol, čo súvisí s neidentifikovaným kláštorom, v ktorom vznikla.

Vrátim sa však k prvej časti knihy, kde nájdeme šesť vzácnych ikon reštaurovaných Dorotou Filovou. V rozhovore spomína, že práca na záchrane východoslovenských ikon jej mimoriadne prirástla k srdcu. Spolu s kolegami-reštaurátormi ich zreštaurovala vyše sto a v roku 1971 za ne získala Cenu Cypriána Majerníka.

Reštaurovaniu ikon sa venovala aj teoreticky, prednášala, vystavovala a publikovala. V roku 1994 som sa s ňou zoznámila ako s autorkou štvordielneho cyklu článkov o reštaurovaní ikon v časopise Múzeum, ktorý som vtedy redigovala. Dôvernú znalosť problematiky, vyplývajúcu z dlhoročného reštaurátorského výskumu, poznania technológie, porozumenia ikonografii a trpezlivej reštaurátorskej práce, rozdala reštaurátorom múzeí a galérií s užitočnými poznámkami z vlastnej praxe.

Pre Dorotu Filovú je odovzdanie poznaného prirodzené. Je súčasťou jej života a tvorby, do oboch vložila to najcennejšie – rozum a cit.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie