Od originálu ku kópii a od kópie k originálu
Odovzdanie poznaného ako súčasť života a tvorby Doroty Filovej. Kniha Premeny času pokrýva tri okruhy reštaurátorkinho diela.
Kniha Dorota Filová. Premeny času (Fidat, zostavil Vít Fila) je neokázalou poctou osobnosti a tvorbe tejto akademickej maliarky. Reštaurátorská legenda má za sebou celoživotné dielo, aké by si okrem jednoznačného uznania odbornej obce zaslúžilo monumentálnejšiu publikáciu. Ale či by s tým sama Dorota Filová súhlasila?
V povahe profesie reštaurátora je obsiahnutá v prvom rade pokora k originálu a jeho autorom. Čím je reštaurátor skúsenejší, tým citlivejšie pristupuje k zásahom na diele, s ktorým sa zoznámil do najintímnejších podrobností. Diagnostika stavu pamiatky je porovnateľná s vyšetrením pacienta, ktorému treba pomôcť – niekedy slovom, inokedy liekmi, v nevyhnutnom prípade operáciou až amputáciou. Reštaurátor-lekár sa musí rozhodnúť, berie na seba zodpovednosť za jedinečnú a nenahraditeľnú pamiatku.
Aj veľmi poškodený obraz, ikona či socha sa dajú zachrániť, dôležité je ako. Kvalitu prinavrátenia krásy a zručnosti starých majstrov určí predovšetkým múdrosť reštaurátora, kombinácia umeleckohistorického vzdelania a zvládnutia výtvarných techník. Tí najlepší majú navyše dar mimoriadneho reštaurátorského nadania a intuície, čo Dorota Filová veľakrát preukázala pri záchrane takmer zničených pamiatok (napríklad ikony z východného Slovenska alebo maľby na skle z Tekovského múzea).
Spoločné potešenie
Kniha Premeny času (názov je parafrázou predchádzajúcej knihy manželov Filovcov Premeny. Kópie, citácie, premaľby, Petrus 2005) pokrýva tri okruhy reštaurátorkinho diela sprevádzané menšími textami. Rozhovor Petra Uličného s Dorotou Filovou o jej živote a práci uvádza najrozsiahlejšiu časť publikácie – ukážky náročných reštaurátorských projektov z rokov 1963–1993 v jednotlivých fázach záchrany s krátkymi anotáciami o reštaurovanom artefakte a použitých technikách (autori textov Dorota Filová a Milan Augustín).
Sú medzi nimi drevené polychrómované plastiky a tabuľové maľby zo stredovekých oltárov, obrazy z 18. storočia s kurióznou premaľbou (maltézsky kríž zmenený na biskupský na portréte Pavla Zichyho) či „poranením“ (portrét Jána Pálffyho ako dieťaťa) alebo úplne nečitateľná olejomaľba bitky s Turkami z okruhu J. Curtoisa zo 17. storočia, ktorým reštaurátorka zázračne vrátila pôvodnú podobu. Obdiv vzbudzuje popis a obrazová dokumentácia niekoľkoročného reštaurovania súvislo premaľovaného a značne poškodeného obrazu na dreve Svätá rodina od Bonifazia Veroneseho (okolo 1530) zo zbierok SNG, ktorému inštitúcia zaslúžene venovala samostatnú výstavu v roku 1981.
Druhá časť knihy, uvedená esejou Martina Kaňucha a Petra Michaloviča Od originálu ku kópii a od kópie k originálu, sa venuje kópiám obrazov starších aj novších majstrov, ktoré Filová maľovala od študentských čias, a ich transformáciám manželom maliarom Rudolfom Filom od polovice 70. rokov.
Kopista je dnes reliktom, iba občas stretnete v múzeu niekoho, kto to robí pre pochopenie ducha maľby a jej techniky. V roku 2005 sa na Bratislavskom hrade uskutočnila výstava 23 takýchto spoločných obrazov-kópií diel stredovekých maliarov až po Braqua, ktoré Rudolf Fila zmenil intervenciami a premaľbami na autonómne výtvarné diela. V kontexte tvorby Doroty Filovej išlo o niečo ako rozmar, keď v porovnaní s dôslednou záchranou originálu reštaurátorka-autorka kópie súhlasila so zásahmi spoluautora a zdá sa, že obaja z toho mali rovnaké potešenie…
Záujem o budhizmus
Tretia časť dokumentuje záujem Filovej o budhistický závesný obraz thangku. V štúdii Vzácná thangka Bardo thödol religionista Luboš Bělka vysvetľuje vzťah textu, rituálu a obrazu v tibetskom budhizme a opisuje thangku ako obrazovú interpretáciu pôvodného tibetského textu Bardo thödol. Chváli pôvodnú slovenskú monografiu o Tibete vydanú vďaka rodine Filovcov v roku 1996, v nej sa tento text objavuje po prvýkrát v strednej Európe.
A nielen to. Filová sa podujala identifikovať viaceré zo 113 postáv zobrazených na závesnom obraze na koži s rozmermi 1280 x 810 mm. Táto thangka je výnimočná použitým materiálom (obvyklým je plátno), ale aj neortodoxnou verziou Bardo thödol, čo súvisí s neidentifikovaným kláštorom, v ktorom vznikla.
Vrátim sa však k prvej časti knihy, kde nájdeme šesť vzácnych ikon reštaurovaných Dorotou Filovou. V rozhovore spomína, že práca na záchrane východoslovenských ikon jej mimoriadne prirástla k srdcu. Spolu s kolegami-reštaurátormi ich zreštaurovala vyše sto a v roku 1971 za ne získala Cenu Cypriána Majerníka.
Reštaurovaniu ikon sa venovala aj teoreticky, prednášala, vystavovala a publikovala. V roku 1994 som sa s ňou zoznámila ako s autorkou štvordielneho cyklu článkov o reštaurovaní ikon v časopise Múzeum, ktorý som vtedy redigovala. Dôvernú znalosť problematiky, vyplývajúcu z dlhoročného reštaurátorského výskumu, poznania technológie, porozumenia ikonografii a trpezlivej reštaurátorskej práce, rozdala reštaurátorom múzeí a galérií s užitočnými poznámkami z vlastnej praxe.
Pre Dorotu Filovú je odovzdanie poznaného prirodzené. Je súčasťou jej života a tvorby, do oboch vložila to najcennejšie – rozum a cit.
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].