Časovaná bomba tiká aj v našich domovoch sociálnych služieb, bezpečnosť v nich sa podceňuje

Až štyri pätiny zariadení sociálnych služieb na Slovensku nespĺňajú všetky požiarno-bezpečnostné požiadavky. V mnohých je málo personálu, fungujú príliš inštitucionálne, klienti v nich nemajú zabezpečený dostatok súkromia.

Hoci má kontrolu týchto zariadení na starosti niekoľko inštitúcií a úradov (obce, VÚC, ministerstvo práce, Hasičský a záchranný zbor, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), v praxi mnoho zariadení či niektoré oblasti fungovania v nich nekontroluje nikto alebo sa kontroly zameriavajú len na papierové podklady.

Ukázal to výskum, ktorý v uplynulých rokoch robila a vlani zverejnila Kancelária verejného ochrancu práv. Potvrdili to aj prieskumné návštevy, ktoré v nadväznosti na prieskum urobili pracovníci úradu v šiestich vybraných zariadeniach. O najvážnejších zisteniach sme sa zhovárali s JURAJOM JANDOM z Kancelárie verejného ochrancu práv.

Čo vám prvé napadlo, keď ste počuli o požiari v domove sociálnych služieb v českých Vejprtoch, pri ktorom zomrelo osem ľudí?

Že je len otázkou času, kedy sa takéto nešťastie stane na Slovensku. Na tento stav nás na stretnutí upozornili zástupcovia Hasičského a záchranného zboru. Živo si pamätám, ako mi to ilustrovali podobným požiarom v Kanade. Je preto nutné konštatovať, aj keď je to negatívne: očakáva sa, že sa to stane a až potom sa tej téme začne venovať skutočne vážna pozornosť.

Koľko podobností ste videli s tým, čo nefunguje v protipožiarnej ochrane ani celkovej bezpečnosti v našich domovoch, ktoré ste monitorovali?

Myslím si, že úplne identická situácia je v zariadeniach na Slovensku. Zariadenia, ktoré máme – a je to dlh z minulosti – sú vo veľmi nevyhovujúcich budovách, či už sú to staré kaštiele alebo iné ubytovacie zariadenia, ktoré neboli budované na účely poskytovania sociálnych služieb. Nie sú bezbariérové, neboli stavané tak, aby sa z nich dali ľahko evakuovať ľudia, nie sú v nich evakuačné výťahy.

Hasiči priznali, že aj oni by mohli mať problém s evakuáciou ľudí z týchto zariadení, keďže nie sú nácviky v reálnych situáciách. Pritom komunikácia s ľuďmi s mentálnym postihnutím alebo s tými, ktorí majú napríklad Alzheimerovu chorobu, je v krízovej situácii, ako je aj evakuácia, výrazne náročnejšia.

Pri prieskume sme sa stretli aj s pozitívnymi prípadmi, že takéto nácviky boli. Tejto téme je však potrebné venovať oveľa viac pozornosti, aby sa predišlo nešťastiam.

Robili ste prieskum aj skontrolovali niekoľko typov domovov sociálnych služieb. Záver je, že z hľadiska protipožiarnej ochrany nevyhovujú štyri pätiny zariadení. Boli medzi nimi rozdiely alebo boli všetky rovnako rizikové? 

Zamerali sme sa na zariadenia, kde by mohli byť seniori, teda prioritne zariadenia pre seniorov, špecializované zariadenia, ale monitorovali sme aj domovy sociálnych služieb, kde sú klienti so zdravotným znevýhodnením, a keďže veľkú časť života strávili v zariadení, nie je vhodné ich premiestniť do iného zariadenia.

Z prieskumu vyšlo, že podľa hasičov až v štyroch pätinách zariadení boli zistené nedostatky. Nie všetky z nich boli život ohrozujúce, niektoré z tých zistení boli menej vážne – napríklad exspirovaný hasiaci prístroj alebo zablokovaný východ – sú síce vážnym zistením, ale tento nedostatok sa dá ľahko napraviť.

Omnoho problematickejšie sú nedostatky týkajúce sa budov, keďže tie si vyžadujú nemalé finančné prostriedky, ktoré zariadenia nemajú. Samotní hasiči pri prieskume uviedli, že máme pred sebou časovanú bombu, že stav tých zariadení je dlhodobo zanedbávaný, nevenovala sa mu pozornosť, budovy sú nevyhovujúce a najmä u ležiacich klientov je veľká pravdepodobnosť, že v prípade požiaru sa ich nepodarí zachrániť.

Skúsili ste aj zistiť, či k obdobnému nešťastiu ako v Česku došlo v minulosti aj na Slovensku?