Denník N

Najhoršia je smrť vydesením

Dobrovoľník meria vodičovi skútra teplotu pred vlajkou čínskej komunistickej strany. Foto - TASR/AP
Dobrovoľník meria vodičovi skútra teplotu pred vlajkou čínskej komunistickej strany. Foto – TASR/AP

Je evidentné, že vládnuca komunistická vrstva má strach.

Autor je redaktor Českého rozhlasu

Na začiatku roku 2003 som sa presťahoval za prácou do Číny. Vystúpil som v Pekingu na letisku v čase, keď epidémia SARS ovládla titulné stránky novín. Málokto ma však doma pred cestou varoval, zásadný význam tomu neprikladala ani moja žena, inak veľmi opatrná zdravotníčka, a dokonca za mnou po pár mesiacoch priletela. Rúška na letiskách boli samozrejmosťou a teplomery v tvare pištole mi čínski špecialisti mierili na čelo každú chvíľu. Často to malo bizarné rozmery. Súčasnú epidémiu koronavírusu vďaka týmto skúsenostiam preto nevnímam tu v Európe nijako katastroficky a situácii v Číne sa nečudujem.

Keď v čase môjho pobytu čínska vláda prikázala všetkým obyvateľom, aby obmedzili pohyb v uliciach a radšej zmizli na vidiek, väčšina poslušne poslúchla. Preto som na inak veľmi prepchatom peróne v pekinskom metre stál skoro sám. Bol to nezvyčajný, až trochu prízračný pocit. Zašiel som do Zakázaného mesta, kam príde denne zhruba dvestotisíc turistov. Ja som za popoludnie stretol dvadsať ľudí.

Keď som cez víkend cestoval dve hodiny vlakom pozrieť si Čínsky múr, sedel som vo vagóne len s niekoľkými domorodcami. Inak som však každý všedný deň dochádzal do Čínskeho štátneho rozhlasu, kde som pracoval. Nepamätám sa, že by SARS niekoho z mojich väčšinou zahraničných priateľov zásadne vzrušoval. Len do Českého rozhlasu som posielal pravidelné správy, pretože médiá žijú z takýchto udalostí.

Teraz však na vážnu nôtu. Súčasnú epidémiu koronavírusu v Číne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Komentáre

Teraz najčítanejšie