Denník N

Ak sa na sebe neviete zasmiať, to môže byť vážne, hovorí výtvarníčka Ivana Šáteková

Ivana Šáteková s vtipom komentuje slovenskú náturu.
Ivana Šáteková s vtipom komentuje slovenskú náturu.

Svojimi ironickým kresbami a výšivkami komentuje slovenskú náturu, dnes jej diela ilustrujú celé vydanie stredajších novín.

Študovať maľbu bol jej sen. Zmenil sa síce na traumatickú skúsenosť, pre ktorú viac než desať rokov nechytila do ruky štetce, no vynašla sa.

Namiesto maľovania začala Ivana Šáteková pred pár rokmi vyšívať a, našťastie, nikdy neprestala kresliť.

Jej kresby, výšivky a dnes už opäť aj maľby sa veľmi priamo dotýkajú toho, čím na Slovensku práve žijeme. Ukazuje, akí sme xenofóbni a aké stereotypy u nás stále pretrvávajú. Robí to pritom veľmi účinne. Ako nástroj kritiky totiž využíva humor a iróniu.

„Nikdy som nemala ambíciu byť komentátorkou toho, čo sa deje. Lenže zrazu je politika okolo nás enormne turbulentná a začala sa ma dotýkať oveľa viac, než v minulosti. Moja angažovanosť je teda veľmi osobná. Neponúkam žiadne všeobecné pravdy, ale svoje vlastné názory na to, čo sa deje, lebo to neviem ignorovať,“ hovorí Ivana Šáteková.

V posledných rokoch ste mohli vidieť kresby, maľby a výšivky Ivany Šátekovej na viacerých výstavách – Mám tridsať a nemám plán (KC Dunaj), Feminist Fatal (Kunsthalle Bratislava), Hore hajl, dole hajl (ATELIER XIII, Bratislava), Hejtslováci (Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici) a Milý koniec sveta (DOT, Bratislava).

Zmysel pre humor spája aj rozdeľuje

Bola by vraj oveľa radšej, keby sa tým všetkým bahnom, ktorého sme svedkami, nemusela zaoberať, ale nejde jej to. Je to jej denná rutina. Ráno vstane, prebehne aplikáciu minúta po minúte, pri raňajkách sleduje správy, v aute si púšťa podcasty, potom to všetko spracúva a výsledkom sú nové diela.

„Kamaráti mi už píšu, že občas ani nestihli niečo zaregistrovať a ako je možné, že ja to všetko stíham sledovať, ale ja to už neviem vypnúť, som tým úplne nasiaknutá,“ hovorí Ivana Šáteková.

Angažované, aktivistické umenie ju lákalo vždy, aj keď jej niektorí výtvarníci v minulosti hovorili, že politika a umenie sú nezlučiteľné. Nemyslí si, že jej obrázky zrazu niečo okamžite zmenia, ale vidí v tom zmysel a nestráca nádej. A to aj napriek tomu, že jej výstavy už vyprovokovali množstvo hejterov. Do správ jej chodili nadávky a cudzí ľudia ju posielali do koncentráku, keď si prečítali skomolený článok o jej výstave na Hlavných správach.

„Kedysi som si myslela, že proti nenávisti sa dá bojovať humorom. Že humor a smiech je predsa čosi, čo môže obe strany spojiť, ale zistila som, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Umelecké noviny

Kultúra

Teraz najčítanejšie