Denník N

Štát zrejme nemá zmluvnú povinnosť kúpiť Kmotríkov štadión

Ivank Kmotrík ml. (v pozadí) s otcom. Foto N - Peter Kováč
Ivank Kmotrík ml. (v pozadí) s otcom. Foto N – Peter Kováč

V lehote hodín, maximálne dní, je nevyhnutné rozhodnúť, či zmluva o budúcej kúpnej zmluve vrátane jej dodatku na kúpu štadióna štátom od NFŠ, a. s., Ivana Kmotríka má právne účinky, ak ju podpísal minister Plavčan v rozpore so zákonom bez rozhodnutia vlády, a či k nej ministerka Lubyová smie uzavrieť dodatok. Ide pritom o najväčšiu verejnú investíciu do športu od vzniku Slovenskej republiky.

Ladislav Križan sa zaoberá právom v športe,
je bývalý futbalový reprezentant do 18 rokov
a bývalý hráč Slovana Bratislava,

Zuzana Zajíčková je advokátka

Týmto článkom pokračujeme v už zverejnenom texte Ako sa z Národného štadióna stal Kmotríkov a v podcaste nahrávanom síce v piatok 31. 1. 2020, no zverejnenom v pondelok 3. 2. 2020. Táto téma však vyvolala aj vtipné postrehy na webe vrátane tohto fejtónu.

Upozorňujeme na fakt, že je veľmi málo času na dôkladnú a hĺbkovú právnu analýzu skutkového stavu a všetkej dostupnej a najmä stovky strán rozsiahlej a vzájomne prepojenej zmluvnej dokumentácie za množstvo rokov. Nielen pripomienky, ktoré schválila 29. januára 2020 vláda, ale aj iné súvisiace dokumenty nie sú zverejnené. Napriek tomu sme zistili za krátky čas množstvo závažných skutočností.

Stručne si zrekapitulujme, že ministerstvo školstva pod vedením ministra Plavčana podpísalo dňa 10. 5. 2016 (zverejnený 12. 5. 2016) dodatok (0384/2016) k zmluve o poskytnutí dotácie č. 0818/2013 a najmä rozsiahlu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve medzi novým prijímateľom dotácie, NFŠ, a. s., a ministerstvom (0385/2016). Týmto krokom predchádzalo nesplnené uznesenie vlády SR. V uznesení vlády č. 660/2015 z 2. 12. 2015 sa totiž uvádzalo, že vláda SR ukladá ministrovi školstva, aby po uskutočnení transakčných rokovaní predložil na rokovanie vlády aktualizovaný návrh ďalšieho postupu v súvislosti s výstavbou Národného futbalového štadióna v Bratislave do 31. 3. 2016. Dňa 5. 3. 2016 sa uskutočnili voľby do Národnej rady. Od 23. 3. 2016 začala svoju činnosť tretia vláda premiéra Fica a ministrom školstva sa stal nominant SNS Peter Plavčan.

V čom teda podľa nášho názoru spočíva chyba ministra Plavčana?

Takýto aktualizovaný návrh ďalšieho postupu podľa zverejnených uznesení po voľbách vláde ním v roku 2016 predložený nebol a vláda o ňom ani nerokovala. Keďže minister ani žiadny iný člen vlády jej nepredložil aktualizovaný návrh ďalšieho postupu v súvislosti s výstavbou štadióna, vláda logicky ani zmeny postupu pri nadobudnutí štadióna do vlastníctva štátu neodsúhlasila.

Ako sme už uvádzali v minulom článku, zákon o športe ustanovuje, že nie ministerstvo školstva, ale vláda rozhoduje o výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii športovej infraštruktúry národného významu. O štadióne už mala od 1. januára 2016 na základe znenia zákona o športe rozhodovať vláda a nie minister Plavčan – § 75, ods. 1, písm. a), v spojení s § 102, ods. 8 a v spojení s § 55, ods. 1, písm. c) zákona o športe; ministerstvo nemalo žiadnu kompetenciu v tejto veci prijímať rozhodnutia. Podľa Ústavy SR, čl. 2, ods. 2 platí: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Nie je preto vylúčené, že v prípade podpísania Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ministrom Plavčanom bolo na to, aby nadobudla účinnosť, potrebné postupovať podľa § 47, ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Aj keď bola kriticky dôležitá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzavretá podľa Obchodného zákonníka, podľa § 1, ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 47, ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na takéto rozhodnutie, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Čo teda urobilo ministerstvo? K nesplnenému bodu B1 Informácia o postupe výstavby Národného futbalového štadióna z uznesenia vlády SR č. 660/2015 z 2. 12. 2015 požiadalo o zmenu termínu na splnenie tejto úlohy. Predĺženie o rok. Pôvodný termín do 31. 3. 2016 bol následne listom predsedu vlády SR č. 7346/2016/KPV predĺžený k 31. marcu 2017. Na zasadaní vlády 31. 3. 2017 však bolo rokovanie o tomto bode prerušené bez prijatia uznesenia.

Otázka za zhruba 100 miliónov eur – existuje vôbec záväzok štátu kúpiť štadión?

Ak zákon o športe ustanovuje, že je potrebné rozhodnutie vlády, ktoré (zdá sa) neexistuje, nadobudla Zmluva o budúcej kúpnej zmluve účinnosť? Ak by aj účinnosť nadobudla, nenastala zákonná fikcia, že účastníci od zmluvy uplynutím troch rokov (9. 5. 2019) odstúpili? Potom by bola Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zrušená týmto dňom od samého počiatku. Je vôbec možné platne dodatkovať zmluvu, ktorá nenadobudla účinnosť, a nastala fikcia o odstúpení účastníkov od zmluvy? V konečnom dôsledku bola teda zrušená, či inak povedané: akoby vôbec neexistovala.

Súhlasila vôbec niekedy vláda s uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo jej dodatku č. 1? Ak nie, a všetko tomu z dostupných informácií nasvedčuje, dá sa za vyššie uvedených okolností vôbec rozhodnutie vlády z 29. 1. 2020 považovať za účinné riešenie vzniknutej situácie, keď ani minister Plavčan, ani jeho od septembra 2017 nástupkyňa ministerka Lubyová nepodali návrh na prijatie príslušného uznesenia vlády SR v lehote do troch rokov od uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve?

Môže vláda uznesením 30/2020 z 29. 1. 2020 rozhodnúť o uzavretí dodatku č. 2 k zmluve, ktorá v dôsledku márneho uplynutia trojročnej lehoty akoby vôbec neexistovala?

Neznáma výška kúpnej ceny

Ďalším dôvodom, prečo nepodpísať dodatok č. 2, je neznáma výška kúpnej ceny. V návrhu dodatku č. 2, v materiáli B NFŠ – ZBZ – Dodatok č. 2 rev 27012020 clean predloženom vláde SR sa uvádza: „Suma, o ktorú Limitovaná časť Kúpnej ceny (bez DPH) presiahne [●] eur ([●] EUR) (bez DPH), nebude súčasťou Kúpnej ceny a Budúci predávajúci nebude mať nárok na úhradu akejkoľvek sumy presahujúcej Kúpnu cenu.“

Prvá otázka, ktorá človeku, i opakovane čítajúcemu tento rozhodujúci text návrhu dodatku č. 2, napadne, je: prečo nie je v texte tohto dodatku č. 2 uvedená konkrétna suma? Prečo sú v návrhu namiesto nej iba bodky? Monitorovací výbor predsa schválil na rokovaní 27. 1. 2020 oprávnené náklady zhotoviteľa vo výške 98,447 milióna eur. Výsledkom rokovania vlády o materiáli UV-2119/2020 bolo, že bol schválený s pripomienkami. V znení uznesenia sa však žiadne pripomienky neuvádzajú. Najzávažnejšie teda je, že text uznesenia vlády neobsahuje konkrétnu kúpnu cenu štadióna.

Táto skutočne konkrétna kúpna cena, ktorú má kupujúci zaplatiť predávajúcemu, sa nazýva v zmluve o budúcej kúpne zmluve ako tzv. Limitovaná časť Kúpnej ceny, teda maximálna kúpna cena štadióna, ale v tomto prípade je nahradená bodkami. Nie je teda možné uzatvoriť dodatok č. 2, ak nie je uznesením vlády určená konkrétna kúpna cena, ktorá tvorí podstatnú náležitosť každej kúpnej zmluvy, a teda aj dodatku č. 2. Toto uznesenie je zároveň neurčité aj pre samotného ministra financií – akú sumu má vlastne poukázať školstvu do 7. 2. 2020?

Kto bude vlastníkom štadióna?

Zo znenia zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že vlastníkom môže byť štát (ministerstvo školstva) alebo určený nadobúdateľ. Kto je to určený nadobúdateľ? Kto má byť definitívnym vlastníkom štadióna? Dnes nevieme. Podľa zmluvy o budúcej zmluve Určeným nadobúdateľom sa rozumie osoba stopercentne vlastnená a ovládaná Budúcim kupujúcim alebo Slovenskou republikou.

V tejto súvislosti je zaujímavá existencia spoločnosti Národný štadión, a. s. Jej jediným akcionárom je Slovenská republika zastúpená ministerstvom školstva, spĺňa teda podmienky, aby sa stala určeným nadobúdateľom štadióna. Táto spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra len 18. 1. 2020 a jej predsedom predstavenstva je Ing. Miloš Tomáš, aktuálny generálny riaditeľ sekcie športu ministerstva školstva.

Ak táto spoločnosť bude určená štátom ako nadobúdateľ štadióna, za ktorý štát zaplatí kúpnu cenu, upozorňujeme na skutočnosť, že Národný štadión, a. s., nie je správcom majetku štátu, ktorý bol prostredníctvom ministerstva vložený do jeho základného imania, ale vlastníkom celého obchodného majetku, s ktorým nakladá (podniká) samostatne a vo vlastnom mene. Na rozdiel od SR tak môže napríklad skôr skrachovať, ako napríklad v nedávnej minulosti hrozilo v kauze Lemikon Tiposu, ktorý je v stopercentnom vlastníctve ministerstva financií.

20 pracovných dní po predložení LV najmenej 44,795 milióna eur bez DPH Kmotríkovi

V článku 2.2.1 návrhu dodatku č. 2 sa uvádza: „Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena za Predmet budúceho predaja (bez DPH) bude vypočítaná nasledovne (ďalej len ‚Kúpna cena‘)

Kúpna cena = Historické oprávnené náklady + Náklady na stavbu Štadióna + Náklady na vybavenie Štadióna + Náklady na Dodatočné práce a dodávky + Náklady na financovanie + Oprávnené budúce náklady + Náklady na nájomné a daň z nehnuteľností – Poskytnuté dotácie.“

Pre lepšie pochopenie pripomíname, že kúpna cena sa vypláca de facto v troch častiach: prvá časť vo výške 27,2 mil. eur už bola vyplatená v roku 2017 ako dotácia. Bola i zúčtovaná. Druhá časť je tzv. Časť kúpnej ceny splatná okamžite po prevode a tretia časť je tzv. Časť kúpnej ceny s odloženou splatnosťou.

Podľa článku 2.2.4 a 2.2.5 návrhu dodatku č. 2 po 20 pracovných dňoch po doručení originálu listu vlastníctva, preukazujúceho, že vlastníkom je štát (ministerstvo školstva) alebo určený nadobúdateľ, a po doručení potvrdení finančných inštitúcií štát zaplatí časť kúpnej ceny (takzvanú „Časť kúpnej ceny splatnú okamžite po prevode Predmetu budúceho predaja“) predávajúcemu. To znamená – NFŠ, a. s., Ivana Kmotríka hneď po prevode vlastníctva dostane 44,795 milióna eur (75,2 milióna eur mínus sumu vyplatenú ako dotácia 27,2 milióna eur mínus zádržné 3,205 milióna eur) alebo 48 miliónov eur (zádržné môže byť aj 0 eur, ak firma NFŠ, a. s., Ivana Kmotríka spolu s výzvou na podpis kúpnej zmluvy preukáže zriadenie bankovej záruky).

Kedy bude poukázaná zostávajúca suma a o koľko bude možno zvýšená

Podľa článku 2.2.6 zvyšok (nazývaný Časť kúpnej ceny s odloženou splatnosťou) kúpnej ceny (nevieme akej, lebo v dodatku č. 2 nie je konkrétne určená, ale budeme uvažovať o zverejnenej sume 98,447 mil. eur) zaplatí kupujúci štát predávajúcemu NFŠ, a. s., Ivana Kmotríka po vydaní pozitívneho rozhodnutia alebo vyjadrenia Európskej komisie z hľadiska prípustnosti štátnej pomoci a po vydaní pozitívneho vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie SR z hľadiska, že nie sú v rozpore s právnymi predpismi verejného obstarávania. Ak budeme uvažovať o zverejnenej sume 98,447 mil. eur, po vydaní týchto pozitívnych vyjadrení dostane predávajúci doplatok dodatočne vo výške 23,247 milióna eur.

Odporúča KPMG štátu zvýšiť kúpnu cenu štadióna?

Podpredseda vlády pre investície Raši i ministerka Lubyová sa pri rozhodnutí kúpiť štadión za vyššiu cenu odvolávali na transakčného poradcu KPMG. V médiách sa v tejto súvislosti uvádza, že zvýšenie vychádza z dodatočných nákladov na výstavbu a auditu oprávnenosti týchto nákladov, ktoré pre ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu uskutočnila audítorská spoločnosť KPMG. Aké služby poskytla KPMG pre štát a čo mu skutočne radí urobiť za 1.406.206,8‬0 s DPH?

Uvádzame citáciu z materiálu, priloženého na rokovanie vlády 29. 1. 2020 pod názvom Príloha 1b – Aktualizácia posúdenia dodatočných nákladov Národného futbalového štadióna, zo dňa 27. 1. 2020, ktorej autorom je KPMG Slovensko, spol. s r.o. Táto aktualizácia je neoddeliteľnou súčasťou správy z 13. 12. 2019 (Príloha 1a).

V Prílohe 1b sa uvádza: „Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybnosti zdôrazňujeme, že úlohou KPMG v tejto fáze nie je verifikovať ani potvrdiť správnosť a ekonomické opodstatnenie realizácie tohto projektu zo strany štátu. Takéto rozhodnutie je výhradne v zodpovednosti Ministerstva a vlády SR. V tejto fáze nie je našou úlohou zároveň komentovať ani inak analyzovať predpoklady obchodného a finančného modelu. Tento Návrh správy taktiež nemôže byť považovaný za právne poradenstvo alebo daňové poradenstvo, ktoré nebolo predmetom Zmluvy.“. Ďalej: „Služby poskytnuté KPMG nepredstavujú audit ani obdobné služby, či už podľa medzinárodných, alebo iných audítorských štandardov.“ A napokon: „…nepredstavuje priamo ani nepriamo odporučenie pre MŠVVaŠ SR akceptovať akékoľvek dodatočné náklady v súvislosti s projektom NFŠ a nepredstavuje určenie alebo výpočet kúpnej ceny. MŠVVaŠ SR by nemalo naše závery vnímať ako potvrdenie alebo odporučenie takéto náklady uhradiť a tým zvýšiť potenciálnu kúpnu cenu projektu. Chápeme, že MŠVVaŠ SR nie je zmluvne viazané uhradiť takéto náklady nad rámec maximálnej kúpnej ceny definovanej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve.“

Ako teda uvádza KPMG vyššie, jej služby nie sú ani právne, ani daňové poradenstvo a nepredstavujú ani audit. Prečo je to tak? Bolo to tak od začiatku? Nie.

Dodatok č. 1, ktorý k realizačnej zmluve s KPMG za ministerstvo školstva uzatvoril minister Peter Plavčan 28. 8. 2017, s účinnosťou od 31. 8. 2017, z neznámych dôvodov zmenil dovtedajší koncept kontroly projektu štadióna. Dodatok obsahuje celkovo 12 nových ustanovení o limitácii rozsahu poskytovaných služieb zo strany KPMG, v ktorých sa táto spoločnosť vo významnej miere zbavila zodpovednosti za poskytované služby, pričom navyše tieto už nepredstavujú audit v zmysle Medzinárodných audítorských štandardov (ISA), ale iba „služby analytickoporadenského charakteru“.

Dodatok č. 1 tak výrazným spôsobom postavil spoločnosť KPMG , a tým aj štát (ministerstvo školstva), do polohy de facto štatistu v projekte štadióna, a toto všetko bez vplyvu na zmenu a úpravu ceny vysúťažených – obstaraných služieb smerom nadol. Výstupy KPMG ako transakčného poradcu teda v ničom negarantujú výšku oprávnených nákladov, ktoré spôsobili zvýšenie kúpnej ceny. Vychádzajú pritom iba z podkladov investora (NFŠ, a. s., Ivana Kmotríka), bez porovnania s externými zdrojmi, ktoré sa KPMG podľa vlastných slov ani nepokúšala overiť.

Po všetkých uvedených výnimkách vo vyhlásení vlastne KPMG negarantuje žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by oprávňovala ministerstvo investorom štadióna žiadané náklady uhradiť. Pýtame sa preto: aká bola vlastne rola KPMG v celej tejto transakcii? Cui bono? A prečo vláda so zvýšenými nákladmi súhlasila, keď samotná KPMG uznáva, že ministerstvo nie je zmluvne viazané uhradiť takéto náklady nad rámec maximálnej kúpnej ceny definovanej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve.

Zmluvné pokuty

V tejto súvislosti je dôležité upozorniť aj na ustanovenia o sankciách. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve sa uvádza, že budúci kupujúci alebo určený nadobúdateľ (štát) je povinný zaplatiť budúcemu predávajúcemu (NFŠ, a. s., Ivana Kmotríka) zmluvnú pokutu vo výške kúpnej ceny v prípade, že budúci kupujúci poruší svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu; okrem toho sú dohodnuté ďalšie nemalé zmluvné pokuty.

Ak teda štát neuzavrie kúpnu zmluvu, ktorej návrh znenia bol súčasťou podkladov k rokovaniu vlády 29. 1. 2020 a ktorá sa odvoláva na zmluvu o budúcej zmluve v znení jej dodatku 1 a dodatku 2, mal by platiť aj tak rovnakú sumu bez toho, aby na štát prešlo vlastnícke právo k štadiónu.

Je vôbec na základe vyššie uvedených skutočností zmluva o budúcej kúpnej zmluve vrátane jej dodatku č. 1 právne záväzná? Dodatok č. 2 je neurčitý, pretože zo žiadneho uznesenia vlády nevyplýva konkrétna kúpna cena. Zmluvná pokuta viažuca sa na výšku kúpnej ceny je teda nielen zjavne neprimeraná, ale najmä neurčitá.

Záver alebo o lojalite zvolených k ľuďom vlastnej krajiny

Finalizuje sa najväčšia verejná investícia do slovenského športu od vzniku SR v roku 1993. Ide o zhruba 100 miliónov eur. Čo je priorita tohto štátu? Kúpa štadióna alebo samotným ministerstvom školstva verejne deklarovaná potreba výstavby a rekonštrukcií telocviční pri školách na účely povinnej telesnej výchovy, prípadne športové poukazy pre všetky deti na voľnočasové športové aktivity?

Je čas jasne komunikovať svoje postoje v tejto veci vrátane zdôvodnenia. Necelý týždeň od prijatia uznesenia vlády o zámere kúpy štadióna za zvýšenú cenu je možné vidieť, že pri informovaní o dianí v športe u nás vládne (auto)cenzúra i pre vlastnícku štruktúru niektorých médií. Mlčanie ľudí zo športu je opäť spojené s ich strachom, ktorý slúžil celé dejiny štruktúram moci na ovládanie ľudí. Udomácnila sa kultúra mlčania, v atmosfére strachu sa vytratila konštruktívna kritická diskusia. Oponenti sa buď ignorujú, alebo ostrakizujú. Hoci tým nepomôžeme sebe ani svojim deťom, nechceme sa báť, nemôžeme mlčať a ozývame sa slušne a vecne. Chceme sa teraz aspoň takto (spolu)podieľať na tvorbe rozhodnutí, ktoré budú život okolo nás i v športe robiť znesiteľnejším. Je dôležité snažiť sa takto získať pre slovenský šport dôveru ľudí tejto krajiny. A to aj tých, ktorí do športového hnutia nepatria, no i z ich daní je a má byť zásadne spolufinancovaný.

Bez výhodného dlhodobého nájmu pozemkov pod štadiónom mestom investorovi by totiž dnes nestál žiadny štadión. Bez štadióna by nebol suterén s parkovacími miestami. Tie budú celoročne dlhodobo slúžiť bytom a administratívnej budove. Tie by tiež neexistovali bez štadióna. Je však možné, že ani štadión bez nich. Štadión je dnes skolaudovaný, ale aj zaťažený bremenom existujúcich dlhodobých nájmov. Záväzok štátu kúpiť štadión je sporný. Existencia zmluvy o budúcej zmluve vrátane dodatku 1 je otázna. Opodstatnenosť a dôvodnosť zvýšených nákladov je neoverená auditom. Výška kúpnej ceny v dodatku č. 2 nie je určitá. Neexistujú dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek pochybností o celej tejto transakcii. Za roky v športe sme sa naučili, že človeka skutočne spoznáš až v naozaj stresových situáciách. Keď fakt o niečo ide a nič nie je isté.

Odporúčame preto ministerke Lubyovej, aby sa zdržala podpisu vládou SR schváleného dodatku č. 2. Príslušným orgánom štátu i športového hnutia, naopak, odporúčame, aby konali bezodkladne. Záleží na každom z nás.

Národný futbalový štadión

Komentáre

Teraz najčítanejšie