Denník N

Matovič a útrapy demokracie

Príklady populistických hnutí z Talianska a Španielska postavených na digitálnej demokracii ukazujú, že ich voliči aj členovia sa zmenili na poslušnú masu, ktorá slúži vodcom.

[Premiér v teniskách – kniha o politikovi, ktorý tak chcel byť chybou v systéme, až sa mu to podarilo.]

Antický filozof Platón nemal vysokú mienku o demokracii. Dával prednosť vláde mudrcov, ktorí sú imúnni voči sláve, moci aj bohatstvu. V demokracii videl hrozbu vlády ľudu, ktorý nemá žiadne morálne zásady a nectí pravidlá. Predpokladal, že demokracia sa zvrhne na chaos, ktorý sa skončí tyraniou.

Platón bol predvídavý, ale predsa len asi netušil, že o 2400 rokov neskôr bude niekto takým dokonalým strojcom chaosu, ako je Igor Matovič. Ten položil ľudu 11 otázok a prisahal, že sa bude riadiť jeho odpoveďami, aj keby to malo znamenať, že nevstúpi do koaličnej vlády.

Nepovedal pritom, aký počet hlasov z tejto ankety bude považovať za záväzný hlas ľudu: tisíc? 10-tisíc? 100-tisíc? Jeden? Matovičov kandidát Ján Budaj nápad obhajuje takto: „Núka voličom novú výhodu – participáciu. A núka aj väčšiu čitateľnosť. Aby vedeli, čo chce po voľbách urobiť s ich hlasmi. To je zle? Iste nie.“

Samozrejme, že je to zle. Toto nie je „participácia“, lebo Matovič nedal ľuďom možnosť, aby sami prišli s nejakými nápadmi – dal im len možnosť súhlasiť s tým, čo pre nich vymyslel on sám. A nenúka „väčšiu čitateľnosť“ – nič ho totiž nezaväzuje riadiť sa ich hlasmi.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Igor Matovič

OĽaNO

Komentáre

Teraz najčítanejšie