Denník N

Len Francúz mohol napísať takú knihu o láske

Foto - corneille.monicqa.sk
Foto – corneille.monicqa.sk

Preklad románu Šarkany jedného z najvýznamnejších francúzskych autorov 20. storočia Romaina Garyho prinieslo nezávislé vydavateľstvo.

Bol to posledný román, ktorý napísal pred svojou samovraždou v roku 1980. Nazval ho Šarkany a rozpovedal v ňom komplikovaný príbeh lásky medzi chlapcom z Normandie a mladou poľskou aristokratkou.

Romain Gary bol Francúz, či skôr milovník Francúzska a jediný autor, ktorý dvakrát získal prestížnu Goncourtovu cenu, hoci to jej pravidlá nedovoľujú.

K slovenskému prekladu jeho knihy sme sa dostali takmer 40 rokov po Garyho smrti. Neprišiel s ním však žiadny veľký vydavateľský dom.

Ako svoju prvú publikáciu ho na slovenský trh prinieslo vydavateľstvo Monicqa Publishing vo vynikajúcom preklade, v ktorom sa zachovala poetickosť a slovné hračky francúzskeho originálu. Treba ho však vychváliť o to viac, že prekladateľky v poznámkach pod čiarou vysvetľujú dejinné súvislosti aj francúzske osobnosti, o ktorých sa na dejepise slovenskí žiaci neučia.

Francúzska kuchyňa pre Nemcov

Nech to znie akokoľvek pateticky, román Šarkany je predovšetkým kniha o láske, ktorú by viacerí odsúdili na zánik. Mohli za to okolnosti a podmienky, v ktorých vznikla. Z Berlína sa ozýval hysterický krik Adolfa Hitlera a Francúzi, ktorí prežili bitku o Verdun, stále verili, že dejiny sa predsa nemôžu zopakovať.

Foto – corneille.monicqa.sk

Romain Gary sa však druhej svetovej vojne venuje len okrajovo. Skôr si všíma osudy ľudí, ktorých ovplyvnila. Rozpráva príbeh o nebojácnom francúzskom šéfkuchárovi, ktorý s vierou v zachovanie tohto umenia podáva tie najvyberanejšie jedlá nemeckým vojakom.

„Ja nie som z tých, čo nariekajú: ‚Neviem, čo si pre nás budúcnosť chystá!‘ Ja to viem: v Michelinovom sprievodcovi vždy bude nejaké Francúzsko!“ hovorí Marcellin Duprat, ktorý bráni francúzsku kuchyňu, ospevuje jej kvality, keď na fronte zomierajú mladí chlapci na zranenia a hlad.

Nie je však jediný pracovitý optimista v príbehu. Jeho dobrým priateľom je Ambroise Fleury, ktorý dokonca v tých najťažších časoch vyrába šarkany, aby ich na rozľahlých poliach a lúkach Normandie púšťal s deťmi, ktoré vojnu nechápu rovnako ako on sám.

Do netradičného remesla zasvätil svojho synovca Ludovica, ktorý má navyše jednu nezvyčajnú vlastnosť – nevie zabúdať, či skôr: pamätá si všetko, čo mu kto povedal alebo urobil. V detstve stretáva Lilu, krásne poľské dievča, ktoré ním sprvu pohŕda. On sa však do nej zamiluje a vzniká tak veľká láska v tej najkomplikovanejšej dobe.

„Neviem, kde som vzal tú myšlienku, že láska

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knižné recenzie

Kultúra

Teraz najčítanejšie