Denník N

Koľko ľudí príde voliť a prečo prieskumy rátajú so 75 percentami rozhodnutých? Otázky a odpovede

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

To podstatné o volebnej účasti: Aká bude? Naozaj na ňu vplýva počasie? A prečo sa preferencie rátajú z oveľa väčšieho balíka rozhodnutých voličov, než nakoniec príde k voľbám?

Keď sa politici ponosujú na prieskumy predvolebných preferencií, teda najmä na tie, ktoré ich stranám neprajú, využívajú rôzne argumenty. Spochybňujú zavedené agentúry, hľadajú toho, kto si ich údajne kúpil, alebo hovoria, že veď voľby dopadnú vždy inak.

A áno, dopadnú, lebo prieskumy sú obrazom voličskej nálady v aktuálnom okamihu. Preferencie voličov sa menia a až 30 percent z nich sa rozhoduje na poslednú chvíľu, v deň volieb či týždeň pred voľbami.

Politici vládnej SNS sa najnovšie zamerali na percento rozhodnutých voličov, z ktorých sú predvolebné preferencie počítané. „Namiesto toho, aby sa pýtali len tých, ktorí pôjdu voliť, pýtajú sa len, koho by ste volili!“ posťažoval si nedávno podpredseda SNS Anton Hrnko.

„Nuž a v týchto prieskumoch im vychádza, že volieb by sa zúčastnilo takmer 80 percent voličov! Takýto počet sa okrem prvých volieb roku 1990 nikdy nedosiahol. Obyčajná účasť voličov je medzi 55 až 65.“

Nechajme bokom, že Hrnko nemá pravdu a účasť nad 80 percent bola aj vo voľbách do Slovenskej národnej rady a následne Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 1992 a 1998. Je pravda, že agentúry ako Focus a AKO bežne rátajú preferencie z počtu 70 až 75 percent rozhodnutých voličov, a je pravda, že účasť v posledných troch parlamentných voľbách nedosiahla ani 60 percent.

Lenže údaj, ktorý uvádzajú agentúry, v skutočnosti nič nehovorí o volebnej účasti. Ako teda môžu sedieť preferencie strán? Čo toto číslo naozaj vyjadruje a dá sa podľa neho uhádnuť voličská účasť? A koľko ľudí vlastne príde voliť 29. februára 2020?

Prinášame vám odpovede

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Parlamentné voľby 2020

Slovensko

Teraz najčítanejšie