Denník N

Pokušenia politikov

Každé rozdeľovanie ľudí na takých, ktorí majú viac práv ako iní ľudia, predstavuje príklon k zmýšľaniu podľa árijskej filozofie.

Autorka je bývalá ombudsmanka, kandiduje za PS/Spolu

Nie, nechcem rozoberať odhalenia o trápnych zlyhaniach mužov na najvyšších poschodiach moci. Najmä v období pred voľbami sa radi verejne hlásili ku kresťanským hodnotám a veriacim aj bývalí konjunkturálni komunisti, keď si vyrátali, že to na časť voličov zaberie. Určite aj preto dostali od voličov veľkú dôveru. A potom, keď už vykonávali moc, sa ukázalo, že v skutočnosti sa riadili úplne inými než kresťanskými alebo právnymi hodnotami nášho štátu. Už vieme, že duchovne prázdni a opantaní svojou mocou nedokázali odolať všeličomu, nielen obrázkom odhalených ženských pŕs.

V predvolebnom čase je úlohou politických strán a ich politikov získať na svoju stranu čo najviac voličov. Najväčšie z pokušení je teda pokušenie zapáčiť sa voličom nie programom, víziami, ale akokoľvek. Niektoré politické strany a slabšie charaktery sa v predvolebnom boji uchýlia k prezentácii akéhokoľvek názoru, o ktorom sa v danom období predpokladá, že im môže priniesť hlasy voličov a s nimi moc. Preto z nich môžu byť z ničoho nič zapálení a veci oddaní konzervatívci, liberáli, demokrati, socialisti, internacionalisti, nacionalisti, národniari aj fašisti, komunisti, tretia cesta, čokoľvek a niekedy idú podľa toho, kde sa v kampani ocitli. Získať moc bude vždy pokušením pre diktátorov. V súťaži politických strán sa o získanie moci budú vždy snažiť aj oni.

Dlhodobo je tu pokušenie mať voliča, ktorý nemá predstavu o svojich právach, a teda je ľahšie manipulovateľný. Priviedlo nás k zanedbávaniu vzdelávania o demokracii, základných právach a výchovy k demokracii. Vládne strany neodolali pokušeniu mať nie oddaného, ale poddaného a na stranu odkázaného voliča, ktorý je vďačný za každú odrobinku z centra. Po víťazných voľbách to priviedlo politikov k obchodovaniu s pracovnými miestami, pozíciami, sociálnymi dávkami, dôchodkami, daňami a odvodmi a odtiaľ k populizmu. Časť ich voličov to priviedlo k existenčnej závislosti od strany a pred voľbami k strachu o existenciu, a teda k neslobode.

Pokušenie využiť kresťanské cítenie ľudí na svoje politické ciele je tu opäť prítomné. Pokušenie rozdeliť demokraticky založených ľudí a postaviť proti sebe vo voľbách veriacich a ostatných – je tu opäť prítomné. Pokušenie zmeniť demokratický právny poriadok a mocensky nadiktovať svoje názory ako jediné správne celej spoločnosti – je tu opäť prítomné. Pokušenie vyčleňovať menšiny z benefitov niektorých základných práv a slobôd – je tu opäť prítomné. Pokušenie označiť niektoré základné práva za iba akési kultúrno-etické otázky, ktoré z pragmatických dôvodov ani nemusíme a nebudeme teraz riešiť, je tu tiež prítomné. Je tu stále prítomné pokušenie získavať voličov ich lákaním na árijskú cestu. Cestu len pre vyvolených. V predvolebnej kampani politici vyzdvihujú časť spoločnosti ako jedinú správnu, ktorej patria všetky práva, a sľubujú jej ochranu a pomoc, lebo si to zaslúži. Zároveň ju burcujú proti iným častiam spoločnosti, označujúc ich za bezcenných príživníkov, deviantov, za spoločenskú hrozbu, a sľubujú, že keď dostanú moc, urobia s týmito skupinami konečne poriadok. To všetko prinášajú voľby.

Poznáme realitu a vieme, že Slovensko je zatiaľ štát, ktorého orgány a inštitúcie mávajú deficit v chápaní a uplatňovaní demokracie, demokratických princípov vládnutia, v ktorom sa však pomaly, ale isto vytvára demokratické prostredie. Väčšinové demokratické povedomie je tou bezpečnou bariérou nielen pred diktatúrou, ale aj pred zneužívaním demokracie.

Skutočne demokraticky zmýšľajúci politici dokážu z presvedčenia pokušeniam iných odolávať a sami ich nebudú vytvárať. Chcú vzdelaného voliča, aj preto robia osvetu a vysvetľujú voličom potrebu rovnakého zaobchádzania aj povinnosť ochraňovať menšiny. Skutoční demokrati vedia, aké je pre demokraciu nebezpečné, ak by presadzovali napríklad právo na zachovávanie ľudskej dôstojnosti, slobodu názoru, vierovyznania, právo na rodinný život a jeho ochranu, právo na ochranu súkromia iba pre určitú časť spoločnosti. Vnímajú a dobre vedia, ktorú časť politického spektra by týmito postojmi posilnili a koho politickú agendu a postoje by v skutočnosti pomohli v spoločnosti legitimizovať.

Bez ohľadu na odôvodnenie a motiváciu totiž každé rozdeľovanie ľudí na takých, ktorí majú viac práv ako iní ľudia, predstavuje príklon k zmýšľaniu podľa árijskej filozofie. Ak už nič iné, tak po historických skúsenostiach Európanov by takéto zmýšľanie politikom a ani voličom nemal dovoliť ich pud sebazáchovy. Treba odolať aj pokušeniu označovať niektoré základné práva patriace ľuďom za kultúrno-etické otázky a nepostaviť sa k riešeniu ich uplatňovania čelom. Urobili to už takmer všetky krajiny nášho civilizačného priestoru, preto my máme tú výhodu, že môžeme jasne vidieť, či ich to zničilo alebo či ďalej prosperujú aj duchovne, aj inak.

Mali by sme si uvedomiť, komu a čomu v skutočnosti prospieva, ak u nás problémy s nerovnakým zaobchádzaním neriešime. Rozmýšľajme, prečo je pre niektorých politikov a politické strany pokušenie stavať proti sebe našich veriacich a neveriacich väčšie ako pokušenie poctivo v dobrej vôli hľadať, čo nás spája. Slnko svieti bez rozdielu na všetkých.

Politici píšu

Teraz najčítanejšie