Denník N

Odborník na školstvo strany Za ľudí: Lubyová si so svojím intelektom musela byť vedomá všetkej špiny v SNS

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Denník N pripravuje pred voľbami sériu rozhovorov s odborníkmi strán na školstvo

Michal Kovács roky presviedčal Slovákov žijúcich v zahraničí, aby sa vrátili pracovať domov. Spoluzakladal organizáciu LEAF pre mladých talentovaných ľudí a vraví, že okrem detí z chudobného prostredia sa musíme venovať aj tým talentovaným. Pretože „sú dôležití aj pre kultúru v krajine, prichádzajú aj s iným myslením“.

Za stranu Za ľudí kandiduje najmä kvôli Andrejovi Kiskovi, ktorý by podľa neho podporoval školstvo ako premiér. Kovács by v školstve chcel:

  • zaviesť pre rodičov dokument, v ktorom by sledovali, čo sa učia ich deti,
  • zúžiť obsah učiva v školách,
  • základnú školu zreformovať na tri cykly – tri, dva a štyri roky,
  • zvýšiť učiteľom platy skokovo.

Pracovali ste v manažmente veľkej švajčiarskej spoločnosti Swiss Re v Bratislave. Čím vás Andrej Kiska presvedčil do politiky? 

Dlho ho registrujem a je konzistentný v tom, ako mu záleží na vzdelávaní. Ukázal to aj ako prezident, keď pomáhal organizáciám, ktoré pôsobili vo vzdelávaní. Dal mi nádej, že bude premiérom, ktorý o tom nebude len hovoriť, ale nájde aj politickú vôľu na presadenie dôležitých riešení. Verím mu aj to, že bude schopný nájsť financie pre školstvo. Musíme konečne začať investovať do vzdelávania.

Ešte pred prácou v Swiss Re ste pôsobili v organizácii LEAF. Ako ste sa tam dostali?  

Pochádzam z hudobníckej rodiny, ale ako hudobník som sa nepodaril. Ako študent na vysokej škole som spoluzakladal kanceláriu Euroatlantického centra v Bratislave, kde sa mladí ľudia mohli angažovať v zahraničnej politike.

Konferencia Globsec bola napríklad jedným z projektov centra, ktoré realizovalo spoločne so Slovenskou atlantickou komisiou. Neskôr z nej vznikla samostatná organizácia Globsec. To bol môj prvý kontakt s praktickým životom.

Neboli ste ako študent spokojný s tým, ako sa na vysokých školách vyučuje? 

Spôsob výučby sa mi nepáčil, preto som neskôr na Ekonomickej univerzite spoluzakladal ďalší projekt – Centrum severoamerických štúdií, kde učili americkí a kanadskí pedagógovia zhruba 300 študentov ročne. Veľa sme pracovali aj s firmami, ktoré študentom prinášali prípadové štúdie z praxe.

Na verejnej vysokej škole sa nám vtedy podarilo urobiť niečo moderné – viac ako 70 percent financií sme mali z externých zdrojov, dvoch študentov sa nám napríklad podarilo dostať na stáž do amerického kongresu. Neskôr nás štúdia Európskej komisie vyhlásila za medzinárodný príklad dobrej praxe.

Prečo ste spoluzakladali LEAF? 

Na Ekonomickej univerzite som nadobudol pocit, že už som dosiahol maximálny potenciál nového prístupu k vzdelávaniu na verejnej vysokej škole. Keď som chcel robiť ešte viac, musel som ísť mimo. Spolu so skupinou ďalších ľudí sa pomaly začal rodiť nápad na organizáciu pre mladých ľudí, aby rozvíjali svoj talent. Mal som na starosti najmä Slovákov v zahraničí. Podarilo sa nám dať dokopy niekoľko sto pozícií v štátnej aj súkromnej sfére, ktoré sme ponúkali Slovákom, aby sa mohli vrátiť domov.

Koho sa vám podarilo presvedčiť? Na koho si spomínate? 

Povedali sme si, že najväčší potenciál má presviedčať študentov, ktorí si ešte môžu so Slovenskom v mladom veku vytvárať vzťahy. Ale čo sa týka seniorných pozícií, „headhuntli“ sme napríklad Richarda Fetyka.

Stretol som ho vo Washingtone, bol „trader“, teda obchodník na burze. Keď sa neskôr na Slovensku otváral investičný fond, kde hľadali človeka so zahraničnou skúsenosťou, táto pozícia ho zaujala a vrátil sa na Slovensko.

Cez organizáciu LEAF, ktorá láka obyvateľov Slovenska naspäť domov, ste sprostredkovali prácu na ministerstve zahraničných vecí aj pre Zuzanu Hlávkovú. Po kauze predraženého predsedníctva ste sa zo spolupráce s ministerstvom na rok stiahli. Je táto spolupráca obnovená alebo stále zastavená?

To je otázka na LEAF. Prácu s ministerstvom sme prerušili ešte pred prepuknutím kauzy, pretože sme o tom vedeli. Nechceli sme však Zuzanu do ničoho tlačiť, pretože je to pre mladého človeka ťažké spracovať. Spoluprácu s ministerstvom sme však prerušili potichu a povedali im, že nevieme s čistým svedomím prinášať ľudí do organizácie, kde sa stretnú s takými neférovými praktikami.

Je táto spolupráca obnovená alebo stále zastavená?

Neviem, ako je to teraz, ale ja som spoluprácu neobnovoval. Ministerstvo ma nepresvedčilo – nevyvodilo zodpovednosť za kauzu, nevytvorilo dôveryhodný systém vnútornej kontroly, aby sa to už neopakovalo. Mal som pocit, že iba mlčí.

Spätne máte pocit, že ste Zuzane Hlávkovej dosť pomohli? 

To sa musíte spýtať jej. Keď mi o tom povedala, snažil som sa jej vysvetliť, aké má možnosti a ponúkol som jej akúkoľvek právnu či poradenskú pomoc. Som rád, že našla oporu v Transparency International. Všade, kde som mohol, som sa za Zuzanu postavil a hovoril, že nám nikdy nedala dôvod pochybovať o nej.

Foto N – Vladimír Šimíček

Máte malú dcéru, aké vzdelanie pre ňu plánujete? Do akých škôl by ste ju chceli dať? 

Najdôležitejšie je, aby sa tam dobre cítila. Chceme ju dať do bežnej štátnej škôlky. Bývame v Karlovej Vsi, kde je dostatok škôlok, čo nie je v Bratislave bežné. A tak by to malo byť – deti by mali mať možnosť chodiť do škôlky. V programe máme, že by sme miesta chceli zabezpečiť už pre deti od 2 rokov, nepovinne.

Od koľkých rokov by ste dali škôlku povinne? 

Zámer povinnej materskej školy od piatich rokov nie je zlý, nechcel by som na tom nič meniť. Ale je dobré, že má rodič stále možnosť učiť dieťa doma.

Dáte svoju dcéru do súkromnej alebo štátnej základnej školy?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Parlamentné voľby 2020

Rozhovory

Za ľudí

Slovensko

Teraz najčítanejšie