Denník N

Tancujúce piesne pri splne Mesiaca

Neil Young s kapelou Crazy Horse vydal svoj 39. radový album Colorado.

Jeden z najproduktívnejších pesničkárov ostatných piatich dekád Kanaďan Neil Percival Young (1945) patrí do portfólia žijúcich hudobných legiend ako Bob Dylan, Mick Jagger, Willie Nelson, James Taylor alebo Paul McCartney. Ekologický aktivista, spevák, skladateľ aj textár, filmový režisér (pod pseudonymom Bernard Shakey), zberateľ automobilových veteránov a detských vláčikov doposiaľ predstavil umeleckému svetu veľkú množinu svojich umeleckých tvárí, zvukových vynálezov a experimentálnych vízií.

Pokúšal sa aj o swing, džez, blues, rockabilly a elektroniku, ale jeho vďační fanúšikovia sa v princípe rozdeľujú „len“ do dvoch skupín – tá prvá preferuje viac-menej folkrockové pesničkárstvo s akustickou gitarou, klavírom a ústnou harmonikou (napríklad nahrávky Harvest, Silver & Gold, Harvest Moon); druhá sa vyžíva v kanibalsky rachotiacom gitarovom zvuku a spôsobe až industriálneho hrania sól (špeciálne Ragged Glory), ktorého nezmazateľný vplyv nachádzame v generácii grungeových kapiel typu Nirvana, Screaming Trees alebo na nezabudnuteľnom albume so skupinou Pearl Jam Mirror Ball.

Hyperaktívny tvorca

Young má na konte dve ceny Grammy aj sedem Juno Awards. Od roku 1982 je členom Kanadskej hudobnej siene slávy a dvakrát ho uviedli do Rock’n’rollovej siene slávy – v roku 1995 ako sólového umelca a v roku 1997 ako člena Buffalo Springfield. Za skladbu »Philadelphia« z rovnomenného filmu z roku 1993 bol nominovaný na Oscara a jeho hudba k snímke Jima Jarmusha Dead Man omráčila svet obdivovateľov filmovej muziky.

Svoj vývoj formoval v prostredí viacerých zoskupení, a z nich boli kľúčovými The Squires, Buffalo Springfield, Crosby, Stills, Nash & Young, Promise of the Real a Crazy Horse (skupina nazvaná po indiánskom bojovníkovi Splašenom koňovi), ktorej – popri svojich výrazných sólových projektoch – zostal verný dodnes. Je naozaj hyperaktívnym tvorcom, k čomu poznamenáva rešpektovaný britský rockový žurnalista Nick Kent v knižke The Dark Stuff (česky Těžkej nářez; 1994, 2011): „Ako keby bol vysoko na nebesiach obrovský rezervoár piesní, ktoré doposiaľ nikto nepočul, a v hlave Neila Younga kohútik, ktorý je na túto nádrž nejakým spôsobom napojený. Stačí len, aby vhodne naladil svoju myseľ, a vždy z toho niečo kvapne dolu.“

Faktom však je, že vodopád skladieb, ktorý Young každoročne chrlí, má sem-tam kolísavú kvalitu, hoci prevažuje tá vyššia. V textoch má motívy, ktoré čerpajú z histórie, mýtov a legiend územia USA, drogových obsesií, politiky a ekologických disonancií, ale aj hĺbavé miniatúry, ako sám priznáva – písané pod vplyvom Boba Dylana.

Blížia sa poviedkam amerických spisovateľov typu Raymonda Carvera, Richarda Yatesa alebo ekologického beat­nika Garyho Snydera. Premieta do nich aj neľahký osud celoživotného pacienta so zlou genetickou výbavou (detská obrna, epilepsia, cukrovka, náh­la mozgová príhoda), svojich postihnutých detí a prerušených vzťahov.

V mestečku z dôb zlatej horúčky

Po tridsiatich šiestich rokoch sa mu rozpadlo manželstvo s celoživotnou láskou Pegi a potom naštartoval nový vzťah s herečkou Daryl Hannah. Požiare v Kalifornii ho pripravili o dlhoročné obľúbené bývanie, takže sa radšej presťahoval vysoko do coloradských hôr, k mestečku založenému v dobách zlatej horúčky. Tam aj priviezol spoluhráčov z kapely Crazy Horse,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie