Denník N

Prípad Brazília: čo sa stane, keď sa spojí náboženský extrémizmus a odmietanie vedeckých dát

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Mladé dievčatá, ktoré potrebujú isté uznanie a potvrdenie toho, že sa o nich vie, vidia najľahšiu cestu v tom, že otehotnejú. V ich rodinách to má často vyššiu hodnotu ako to, že by mali úspechy v škole.

Pätnásťročná Brazílčanka Laryssa Pereirová de Souzová pri rozhovore s reportérmi New York Times držala pri sebe svojho sedemmesačného syna. Rozprávala im o tom, ako veľa jej spolužiačok už má deti alebo je tehotných. „Tu je všetko veľmi liberálne,“ zverila sa dievčina pochádzajúca z konzervatívnej evanjelikálnej rodiny.

Reportéri sa jej pýtali na to, čo si myslí o najnovšej iniciatíve brazílskej vlády podporovanej prezidentom Jairom Bolsonarom, ktorá vyzýva tínedžerov na sexuálnu abstinenciu až do svadby. Mladučká mama to vidí pragmatickejšie ako ministerka pre ženy a rodinu Damares Alvesová, garantka iniciatívy a ako sama seba opisuje, „extrémna kresťanka“. Pereirová de Souzová hovorí, že to asi veľmi nebude fungovať – mladí ľudia by potrebovali hlavne lepší prístup k antikoncepcii.

Alvesová ako riešenie vážneho problému vyťahuje neúspešný projekt sexuálnej abstinencie a zachovávania „čistoty“ až do svadby, ktorý však nefungoval v USA, čo dokazujú viaceré štúdie a dáta. Ona však napriek tomu tvrdí, že projekt bol úspešný. Alvesová, ktorá je evanjelikálnou pastorkou, podobne ako prezident Bolsonaro presadzuje ideológiu náboženskej ultrapravice. Bolsonaro je sympatizant Trumpa, jeho ideológie aj jeho postoja k ženám a menšinám a zároveň sa usiluje o sympatie rozširujúcej sa skupiny evanjelikálnych kresťanov v Brazílii.

Ženské organizácie, ale aj viacerí odborníci z oblasti pediatrie, pôrodníctva či pedagogiky však upozorňujú na to, že tento projekt je nielen nereálny (Guardian píše, že priemerný vek, keď Brazílčania vstupujú do manželstva, je okolo 27 rokov), ale aj škodlivý, lebo oberá tínedžerov a tínedžerky o prístup k informáciám o antikoncepcii, sexuálne prenosných chorobách (Brazílii sa okrem iného veľmi nedarí zastaviť rozširovanie HIV) aj o ich telách.

Kampaň za abstinenciu až do svadby je totiž sprevádzaná aj obmedzením právomocí jednotlivých škôl zaradiť si do predmetu sexuálna výchova témy, ktoré považujú za užitočné, či prepisovaním učebníc v zmysle, že z nich vypadávajú pasáže o ženských pohlavných orgánoch či o tom, ako správne nasadzovať kondóm. To všetko ide v súlade s Bolsonarovou rétorikou. Ten ešte počas predvolebnej kampane obvinil ľavicu, že mladých ľudí pobáda do sexu a že by sa o ňom konečne malo prestať hovoriť na školách.

Odnesú si to hlavne tínedžerky

Brazília patrí medzi krajiny s najvyšším počtom tehotenstiev mladých žien vo veku 15 až 19 rokov. Kým v celosvetovom priemere je z tisíc tínedžeriek tehotných 44, v Brazílii je to 62 a pred pár rokmi to bolo až okolo osemdesiat.

20-ročná Vitória, s ktorou hovorila BBC, je v 36. týždni tehotenstva, a síce už len tesne nebude tínedžerskou matkou, ale neplatí to pre ani jednu z jej priateliek. „Otehotnela som z nich ako posledná,“ hovorí. So sexom začala v pätnástich, čo-to o ochrane pred počatím a chorobami sa dozvedela až neskôr. Doma sa slovo sex nepoužívalo.

Danie Sampaiová pracuje s tehotnými tínedžerkami v najchudobnejších štvrtiach ako dula a jej skúsenosti hovoria, že vládou presadzovaná abstinencia je nezmysel. Problémom je podľa nej výchova brazílskych dievčat. Vysoký počet tínedžerských tehotenstiev spája nielen s katastrofálnou neznalosťou v oblasti reprodukcie, ale aj s brazílskou či v širšom kontexte latinskoamerickou mačistickou kultúrou, keď žena nemôže mužovi povedať nie a on sa jej na súhlas ani nepýta.

Problém vidí aj v hypersexualizácii už celkom malých dievčat. Kým na jednej strane sa sex v mladom veku berie ako „normálna vec“, debaty o bezpečnom sexuálnom správaní či prevencii sa považujú za „špinavé“, za tabu, za nevhodné. Dievčatám sa napríklad hovorí, že keď muž chce použiť kondóm, je to preto, lebo si myslí, že tá žena je promiskuitná a nechce od nej niečo dostať. Tínedžerky aj pre tento mýtus kondómy odmietajú.

Brazílske výskumníčky Maria Luiza Heilbornová a Christiane S. Cabraová vo svojej štúdii o tehotenstvách mladých dievčat upozorňujú aj na to, že kým v minulosti mladí brazílski muži mávali prvé sexuálne skúsenosti buď s prostitútkami, alebo so staršími skúsenejšími ženami, ktoré mali v komunite istú povesť, teraz sa už akceptuje, ak k tomu dochádza aj s ich priateľkami, čo sú zväčša dievčatá v ich veku. Tie často nevedia, ako sa chrániť, zároveň si chcú udržať vzťah a odtiaľ je len krátka cesta ku gravidite.

V religióznom prostredí v prípade nechceného tehotenstva mladej ženy neprichádza do úvahy potrat (navyše v Brazílii je s výnimkou prípadov znásilnenia a ohrozenia života matky nelegálny) – stále sa presadzuje buď narýchlo zorganizovaný sobáš, alebo model, keď starí rodičia vychovávajú vnúča ako svoje dieťa. V každom prípade to však znamená, že mladá matka, hlavne v slabších sociálnych vrstvách, sa už nevráti do školy, nezíska vzdelanie ani životnú perspektívu.

Heilbornová a Cabraová píšu, že na tento model doplácajú hlavne mladé matky, kým mladí otcovia sa často vyhnú zodpovednosti, pokračujú vo svojom živote aj vo vzdelávaní a nie sú tak stigmatizovaní. „Ženy sú v Brazílii stále považované za jediné zodpovedné za tehotenstvo, zatiaľ čo muži sú stále zbavovaní zodpovednosti alebo sa opomína ich účasť na splodení dieťaťa.“

Hlavne v chudobných regiónoch sa udržuje i predstava, že materstvo znamená istý sociálny status a „honor“. Mladé dievčatá, ktoré potrebujú isté uznanie a potvrdenie toho, že sa o nich vie, vidia najľahšiu cestu v tom, že otehotnejú. V ich rodinách to má často vyššiu hodnotu ako to, že by mali úspechy v škole.

Treba výchovu, ale nie scestnú

Z uvedeného vyplýva, že vyzývanie na abstinenciu nikam nepovedie, lebo je to koncept, ktorý viac ako realitu, kultúru a sociálne pomery reflektuje zbožné želania a prekonané predstavy o ľudskej sexualite.

Je nepochybné, že vysoký počet matiek v tínedžerskom veku aj skorý začiatok sexuálneho života bez dostatočných vedomostí o jeho rizikách a možnostiach, ako ich znižovať, nie je ideálny stav a nie je v poriadku, že takto žijú celé generácie.

Ako však hovorí brazílska profesorka práva Debora Dinizová, „verejná politika sa nedá tvoriť na základe náboženského presvedčenia“, ale na základe faktov a dát. Jej americká kolegyňa Leslie Kantorová zase pridáva, že to, čo je politicky lákavé, ešte nemusí byť aj rozumné, a naráža na Bolsonarovu snahu zapáčiť sa konzervatívnym náboženským skupinám.

Je zrejmé, že brazílski tínedžeri potrebujú viac informácií a mali by ich dostať v škole, keďže ich rodiny si z rôznych dôvodov túto úlohu celkom neplnia. Ak je však informovanie obmedzené, zavádzajúce alebo od tínedžerov požaduje správanie, ktoré im nie je prirodzené, narobí viac škody ako úžitku.

Komentáre

Teraz najčítanejšie